Zúri inflácia, ale zase je tu ten deň, keď sa ľudia nadrbú do kvetinárstiev a budú kupovať bukety. Lebo však milujú, sú milovaní a na sviatok zamilovaných nebudú šetriť.
To koľko pýtajú za kvety? Čože? Štyridsať eur za kyticu ruží? Zas*aná inflácia! Ale tak nepostačí kytica tulipánov z Lidlu? Nejde predsa o peniaze, dôležité je, že si spomenuli. Sviatok zamilovaných a teraz kytica tulipánov za dve deväťdesiatdeväť v akcii, no nech sa páči. Aj bonboniéru k tomu, fľašu sektu, na sviatok zamilovaných nebudú šetriť.
A potom sa tí ľudia obdarujú buketami, fľašami sektu, bonboniérami, zapália sviečky, nadrbú sa do vaní, vypijú fľaše sektu, vyjedia bonboniéry, možno aj sex by mohol byť, ale vaňa je tesná a... To už sa všetko vypilo?
Ale čo je to vlastne láska? Moja mama mi neustále posiela správy cez WhatsApp, že ma ľúbi. Aj emoji pripojí. Srdiečko, buketu tulipánov, anjelička a tak.
Ale čo na mne ľúbi? Keď sme spolu, stále má so mnou problém.
To prečo zase musím písať hru o feministkách? To radšej nemôžem písať o nejakom svätcovi? Aj knihu píšem? Nech jej to radšej ani nehovorím, lebo ona s tým určite nebude súhlasiť. To zase bude chodiť po kanáloch.
Prečo stále musím provokovať? To nestačilo, že si celá rodina musela prečítať článok, že sú bigotní fanatici? To sa ich dotklo! Aj s kňazom to riešili. Však to kňaz napísal v liste, že som sa spolčil s diablom a iba Ježiš je záchrana!
A dobre to ten kňaz napísal, homosexualita je prežitok pohanov. Ona na homosexualitu neverí, to je životný štýl zo západu. To ona nebude tolerovať pod svojou strechou! S Jakubom môžeme prísť na návštevu, ale jedine ako kamaráti! U nej nemôžeme spať v manželskej posteli, lebo tá je určená len pre manželov. A muž a muž ako manželia to na Slovensku neexistuje, však to aj ústava zakazuje. Tak to nech jej môj brat nehovorí, že má manžela, lebo ako prejde hranice Slovenska, tak tu jeho manželstvo neexistuje a nech sa opováži s tým „manželom“ spať v manželskej posteli pod jej strechou, lebo tá je len pre manželov a to oni veru nie sú. A však môj brat ani nie je teplý, on je na ženy. On vo všetkom po mne opakuje a si myslí, že je cool, keď si nájde chlapa.
Ani ja nie som teplý. Ja len za každú cenu potrebujem byť výstredný a upozorňovať na seba. Tak nech aspoň tie články nepíšem, lebo ona žije v konzervatívnom spoločenstve a čo si tí ľudia o nej pomyslia? Nech si prečítam niečo o svätých, nech načerpám inšpiráciu.
A to už musíme ísť preč? Tak skoro? Mám doma čo jesť? Konzervy nechcem? Tak mi dá aspoň krížik na čelo. Aj Jakubovi. Nech nás Ježiš ochraňuje. Však my sme vlastne dobrí chlapci, aj nás má rada. Ale iba ako kamarátov!
Tak čo je to láska? Moja mama manželstvo vníma ako posvätnú inštitúciu. Ale keď si spätne spomeniem na vzťah mamy a otca, tak nebol láskyplný.
Keď som psychologičke hovoril o svojom detstve, snažil som sa odôvodniť správanie mojich rodičov. Psychologička mi odporovala, že v žiadnom prípade nemám ospravedlňovať to, čo som si zažil, lebo to by si nemalo zažiť žiadne dieťa.
Môj otec nikdy nebol stavaný na rodinný život. V manželstve sa z atléta zmenil na človeka s nadváhou a svoje frustrácie riešil pitím. To sa niekedy prejavovalo agresivitou voči mame, voči mne a súrodencom. Ako dieťa som si úprimne prial, aby sa s ním mama rozviedla a odišli sme od neho preč. Lenže mama pri ňom zostala, lebo to by bolo proti jej viere. Katolíci sa nerozvádzajú, katolíci ostávajú v nefunkčných manželstvách a trpia. A ak majú deti, tie trpia s nimi. Lebo život prináša skúšky a potom príde spása.
Jednu noc sa hádka vyostrila, ja som sa postavil medzi otca a mamu a otec ma začal škrtiť. Nevedel som dýchať a myslel som si, že je koniec. Ráno som išiel domlátený do školy a tváril sa, že je všetko v poriadku. Katolíci majú tendenciu zametať veci pod koberec a tváriť sa, že sa nič nedeje. Možno širšia rodina vedela, že sa niečo deje, ale nikto sa radšej nestaral. Moja babka sa predsa vydala za muža, ktorého jej určili rodičia a vydržala to.
Môj otec sa neskôr veľmi zmenil. Prestal piť a snažil sa so mnou nadviazať vzťah. Ale u rodičov na dome som nevedel vydržať dlhšie ako jednu noc, lebo stále bolo nejaké napätie vo vzduchu. Mama nadávala na otca, otec nadával na mamu, radšej som sa zavrel do izby a keď som mal pocit, že som s nimi strávil dostatok času, utekal som preč.
Moje najšťastnejšie Vianoce boli, keď som odignoroval rodinu. Potom otec zomrel a ostal som na mamu sám. Môžem stráviť hodiny na terapii, ale keď s ňou strávim deň, môžem si vybavovať nový termín. To, čo moja mama nazýva rodičovskou láskou, je vlastne psychické týranie. Každý agresor bol kedysi obeť.
Ako dieťa alkoholika mám trochu iný pohľad na veci.
Môžem vypiť dve fľaše vína, možno aj viac, vyliezť na stôl, tancovať na stole na Work Bitch od Britney a celé to zhodnotiť: Toto ešte nie je alkoholizmus!
Tiež mi moje detstvo formovalo vnímanie lásky. Aby som sa cítil milovaný, musel som istým spôsobom trpieť, pričom celkovo som sa vnímal ako človek bez hodnoty. Hľadal som lásku ako skúšku správnosti, že nejakú hodnotu mám.
Ak by ma niekto miloval, asi by som za niečo stál. Cítil som sa ako poškodený tovar, ktorý môže nájsť útočisko iba u poškodených mužov, ktorých som prosil, aby ma neopúšťali, lebo ak ostanú pri mne, tak budem mať hodnotu. Ale oni odišli. Tak som hľadal ďalej. Pil som, bral som drogy, chcel som aspoň na chvíľu niečo cítiť. A z času na čas som si myslel, že cítim lásku. Ale teraz viem, že je to o niečom inom. Láska nie je MDMA.
Je tu sviatok zamilovaných a hovorí sa, že láska má mnoho podôb. Ale čo je to láska? Má láska bolieť? Alebo je to pocit všednosti pri čipsoch a Netflixe?
Hľadanie partnera nie je o hľadaní chýbajúcej polovičky. Ak máte pocit nedostatočnosti, potom nájdete ľudí, ktorí vám tú nedostatočnosť dajú najavo. Síce oslavujeme sviatky zamilovaných, ale ako keby nám chýbala hlbšia gramotnosť v tom, čo to láska vlastne je. A pritom základné riešenie ponúkol Ježiš: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého.“
Alebo ako hovorí RuPaul na Netflixe: „If you can’t love yourself, how in the hell you gonna love somebody else?“
