Konzervatívne spektrum sa tvári, že teroristický čin na Zámockej bol izolovaný incident. A vlastne to nebol iba útok na LGBTI+, na zozname bol aj premiér Heger. A aj Židia. A aj iní politici. A podľa manifestu sa strelec inšpiroval zdrojmi z USA. Takže to bol širokospektrálny útok, ktorý prišiel zo zahraničia.
Nemôžeme sa tváriť, ako keby strelec zo Zámockej nežil na Slovensku alebo vyšiel z bunkra bez kontaktu s blízkym okolím. Koniec koncov, jeho otec bol kandidátom antisystémovej strany Štefana Harabina a sú na mieste otázky, kde sa naučil zaobchádzať so zbraňou tak, aby zavraždil dvoch ľudí.
Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu a patril medzi najvplyvnejších ľudí v krajine. Jeho ďalšia politická činnosť prilákala do strany „varičku“ pervitínu a muža, ktorý vychoval teroristu. Toto je politická realita.
Nemôžem nazývať súčasnú vládu fašistami alebo antisystémom. Ale čo proti tomuto typu politiky spravili? Počas hlasovania o rodinnom balíčku sa koalícia spojila s fašistami, aby balíček pretlačila v mene rodiny. Na poplach bili odborníci a médiá, že spolupráca s fašistami je nebezpečná hra s ohňom. Konzervatívne spektrum vytváralo z queer ľudí nepriateľov, ale pred fašistami zatvárali oči.
A teraz to vybuchlo. Politici si nad tým umyli ruky, ale ľudia už majú dosť. Spoločenská realita nezodpovedá predstave o slušnom Slovensku, zákonodarci majú vplyv na spoločnosť a oni sa rozhodli zbrojiť proti časti obyvateľstva. Jednak proti LGBTI+ ľuďom, ale aj voči členom väčšiny, ktorým táto téma nie je ukradnutá a nazvali ich liberálnou hrozbou.
Skutočne škodlivým javom je homofóbia na Slovensku. Patríme medzi najhomofóbnejšie krajiny v Európskej únii. Kvôli stavu legislatívy pre LGBTI+ ľudí sme po Brexite prepadli ako kandidátska krajina na sídlo Európskej liekovej agentúry, ktorá sa nakoniec z Londýna presťahovala do Holandska. Teraz po teroristickom útoku, v ktorom zomreli dvaja queer ľudia, sa z nás môže stať čierna diera Európy. Bezpečná krajina pre LGBTI+ ľudí je bezpečnou krajinou pre všetkých. A pri súčasnom stave nemôžeme očakávať, že prilákame civilizovaný svet ku nám. Homofóbia zabíja potenciál turistického ruchu a zahraničných investícií. Politici teraz zbroja rečami o tom, kto nemá rád Slovensko. Podľa mňa Slovensko nemajú radi ľudia, ktorí bránia civilizovanému rozvoju a držia ľudí v stave marazmu.
V mojom okolí sa ozývajú ľudia, že chcú z tejto krajiny odísť preč. Nie sú to len queer ľudia, väčšinou ide o heterosexuálov. Lebo tento stav nie je izolovanou záležitosťou minority. Toto zasahuje celú spoločnosť. Sú to matky, ktoré nechcú vychovávať svoje deti v hostilnom prostredí. Sú to ľudia, ktorí dúfali v slušné Slovensko a sú frustrovaný z vlády, ktorá nevie naplniť mandát na právny štát pre všetkých. Sú to ľudia, ktorí v obmedzenej spoločnosti nevedia rozvíjať svoj potenciál.
Bol som vychovaný ako katolík a táto výchova tiež formovala moju identitu. Katolíkov som opustil, ale isté hodnoty vo mne zostali. Kresťanstvo považujem za revolučné náboženstvo, ktoré má liberálnu myšlienku, lebo hovorí o rovnosti medzi ľuďmi. Staré náboženstvá uctievali vládcov ako bohov a kresťanstvo otočilo túto rétoriku, lebo pred Bohom sme si všetci rovní a šancu na večný život majú všetci.
Môj otec hovoril, že na homosexualitu v Biblii sa musíme pozerať v rámci kontextu židovského národa bojujúceho o prežitie. Zároveň Biblia obsahuje ďalšie zmienky o tom, čo je dovolené a zakázané a na veľa pravidiel sa počas kresťanstva jednoducho zabudlo. Ale pokiaľ viem, medzi 7 smrteľných hriechov stále patrí obžerstvo a proti nemu Anna Záborská nebojuje sprísňovaním legislatívy.
Aj súčasný pápež František povedal, že cirkev je posadnutá gejmi, potratmi a antikoncepciou a on za svoju prioritu vyhlásil toleranciu a otvorenú cirkev pre všetkých. Na Slovensku sa niektorí kresťania prejavujú ako džihádisti, ktorí za boj proti potratom a gender ideológii získajú záruku večného života.
Avšak v Novom zákone sa na večný život pýtal učiteľ zákona Ježiša, aby ho skúšal. Ježiš mu povedal príbeh o milosrdnom Samaritánovi, ktorým vyslovil pointu náboženstva založenom na láske k blížnemu.
Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste.
Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel.
Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc.
Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi, pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral.
Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho: „Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať.“
„Čo myslíš,” spýtal sa Ježiš, “ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?”
„Ten, čo mu pomohol,” odpovedal učiteľ Zákona.
„Tak teraz choď a konaj podobne,” povedal mu Ježiš.
Pri Teplárni na Zámockej ostali ležať dve mŕtve telá. Tak kto ich vedome prehliada?