Január je pre mňa extrémne depresívny mesiac. Chytá ma depresia, že slnka je málo a tiež je zima. Tiež ma chytá depresia, že je síce zima, ale nie je to až taká zima, ako by mala byť.
Bývam v Petržalke vedľa jamy. To je pozostalosť veľkolepých komunistických ambícií. Pôvodne to mala byť stanica metra. Avšak režim padol a z veľkej vízie ostala veľká jama v strede sídliska.
Ako dieťa som sa chodil do jamy sánkovať. Jazda trvala pár sekúnd, ale mne to stačilo. Poprípade, keď som nabral odvahu, spúšťal som sa po bočných stranách, kde bol strmší svah, viac bubnov a tým pádom väčší adrenalín. Z času na čas aj úraz.
Ale z jamy sú už iba melancholické spomienky. V jame sa viac nesánkuje, nie je na čom. V Petržalke z času na čas nasneží, ale sneh sa neudrží. Ktovie, či majú súčasné petržalské deti v pivniciach odložené sánky. Asi by zbytočne zaberali miesto.
Pred panelákom na trávniku sa ešte drží malý ostrovček snehu. A na tom ostrovčeku jedna odhodlaná matka stavia so svojim dieťaťom snehuliaka. Snehu je málo, na guľu sa lepí blato, ale matka pokračuje ďalej. Možno aj ona si zažila zasnežené zimy, tak chce niečo z toho dieťaťu ukázať. Dieťa je špinavé od blata, matka tiež. Ale je odhodlaná. Sánkovať na snehu sa nedá, ale tak aspoň dačo.
Lýdia mi ukazuje storky kamaráta, ktorý sa počas zimy otužuje válaním sa v snehu. Príležitostí je vraj čoraz menej, tak teraz treba využiť napadaný sneh. Vychádza von v plavkách a vála sa v poprašku. Pod jeho telom sa odhaľuje trávnik. Možno ho to otužilo. Tak aspoň dačo.
Doma mám vypnuté radiátory. V novinách strašili, že sa za kúrenie nedoplatíme, tak sa krotím. Niekedy si na noc zapnem radiátor v spálni. Z času na čas aj v kuchyni. Ale inak šetrím. Však ani nie je zima. Tak aspoň dačo z globálneho otepľovania.
Sneh v meste predstavuje komplikáciu. Keď nasneží, kolabuje doprava, ľudia sa šmýkajú na chodníkoch a keď sa nešmýkajú, hnevajú sa, že im soľ ničí obuv. Teplá zima rieši niektoré komplikácie.
Ak však nenasneží na vidieku, má to následky v lete. Posledné leto u mamy na záhrade vošky napadli stromy. Listy na stromoch boli obalené lepkavou vrstvou, mama bola zúfalá.
To isté riešili aj susedia. Vraj za to mohla teplá zima. Vošky v zime nevymrzli, tak sa v lete premnožili.
Počas minulého leta bolo extrémov viac. Noviny písali, že z tepla ubúdajú ihličnany v lesoch, že prichádzame o zásoby pitnej vody, že sa roztápa Dobšinská ľadová jaskyňa...
A čo s tým? Som iba v polohe pasívneho prijímateľa správ. Keď je teplá zima, čo príde v lete? Tak si googlim, čo zaberá na vošky. Vraj výluh zo žihľavy. A to je asi tak všetko, čo môžem vyriešiť.
Narodil som sa tesne pred pádom komunizmu, vyrastal som s príchodom konzumu. Pracoval som v korporácii, potom v reklamnej agentúre, kde som písal slogany. Kúpte si hento, kúpte si tamto, nepremeškajte jedinečnú príležitosť.
Bol som kolaborant nového režimu? Žijeme v slobode, ale mojou úlohou bolo motivovať ľudí k nákupu vecí, ktoré nepotrebujú. Reklama je propagandou konzumného spôsobu života, ktorý vyhadzuje systém z rovnováhy.
Vykašľal som sa na kariéru. Je to ako detox. Peňazí je menej, do toho prišla inflácia, musím sa uskromniť. Necítim sa ochudobnený, lebo keď som dobre zarábal, míňal som peniaze na zbytočnosti. Odkedy som na voľnej nohe, hodnotu Apple produktov vnímam cez počet projektov, ktoré musím odrobiť. A to je iná perspektíva. Luxus pre mňa znamená práca, ktorá mi dáva zmysel.
Toto možno znie ako pekný motivačný citát na TEDx prednášku o životnom minimalizme. Ale stále je to póza, lebo nežijem udržateľne. Kto dnes žije bez dopadu na životné prostredie? To by som musel žiť ako asketický pustovník v jaskyni na opustenom vrchu. A to sa mi úprimne nechce. Mám rád istý level komfortu. Predsa len som dieťa konzumu.
Čo môžem spraviť v klimatickej kríze? Budem sa cítiť lepšie, keď napíšem článok o teplej zime, žihľavovom postreku na vošky a životnom minimalizme? Tak v konečnom dôsledku je to lepšie ako reklamné slogany. A aspoň si zarobím na nové airpody, lebo staré som stratil. Mohol by som si kúpiť lacnejšie slúchadlá, ale akosi si neviem pomôcť.
Odchádzam z domu, že idem písať článok do mesta. Kráčam popri jame, keď začne padať sneh. Zajtra sa asi roztopí. Ale tak dnes aspoň dačo.
