Emócie sú veľmi silný nástroj. Vedia to ľudia v reklame a aj politici. Sila emócií spočíva v tom, že keď im ľudia podľahnú, správajú sa iracionálne.
Súčasná reklama je založená na túžbach. Keby sa ľudia riadili potrebami, nakupovali by podstatne menej a za menej peňazí. Na princípe túžby funguje napríklad značka Apple. Keby si si racionálne porovnávali ceny v zmysle pomer/výkon, produkty značky Apple by si asi nekupoval. Ale aj ja som tomu podľahol a kupujem si predražené produkty značky Apple, lebo... Proste to tak cítim.
Emócie rovnako fungujú aj v politike. Keby sa ľudia správali racionálne, nevolili by politikov, ktorí nie sú schopní splniť svoje sľuby. Ale keď do hry vstupujú emócie, môže sa stať aj nemožné. Igor Matovič vyhral voľby, lebo vedel najlepšie zúžitkovať hnev občanov voči Robertovi Ficovi.
Keď sa však vláda dlhodobo ukazuje ako neschopná, prichádzajú na rad zbrane ťažšieho kalibru. V globálnom meradle vidíme, ako sa hlavným politickým nástrojom stalo šírenie strachu a nenávisti. Vďaka týmto emóciám sa Donald Trump stal prezidentom, Veľká Británia presadila Brexit a momentálne v Taliansku skladá vládu strana s fašistickým pozadím.
Aj na Slovensku sme si zažili strach a šírenie nenávisti. Politici presadzovali nenávisť voči Rómom, voči Maďarom a chvíľu voči utečencom. A od referenda o rodine v roku 2015 tu máme dlhodobo nepriateľa s menom LGBTQ.
Politici, kňazi a celé konzervatívne spektrum dlhodobo strašia rodiny tým, že ich ohrozuje inakosť. Gejovia si budú adoptovať deti. Chcú zneuctiť inštitút manželstva. Rozložia rodiny. Chráňte svoje deti! Lebo ak na ne nedáte pozor, budú si podľa nálady meniť pohlavie.
Na Slovensku asi nikto nevytrieska politický potenciál z toho, že je queer. Ale zopár ľudí si už vybudovalo kariéru na tom, že sú fašisti. Najprv si získali verejnosť, lebo oni ich ochránia pred skazenosťou. Potom aj vládnu koalíciu, lebo však oni tiež môžu hlasovať za záchranu rodín. A oni vlastne nie sú fašisti, oni sú ľudia s hodnotami.
Z homofóbie a transfóbie sa stali hodnoty. Ak nenávidíte gejov, lesby, transexuálov, tak máte charakter. Na túto vlnu naskočila už aj konzervatívna koalícia, aby u verejnosti vytvárala nepriateľa s menom LGBTQ.
Boris Kollár dlhodobo používa homofóbiu v rámci svojej značky. Výroky o zvrátenosti homosexuálov padali ešte pred nástupom do funkcie predsedu Národnej rady. Ale teraz svoju značku posilnil vojnou proti liberalizmu, ktorý treba zastaviť. Boris Kollár vystupuje ako tradičný konzervatívny politik, ktorý bojuje za tradičnú rodinu. Aj keď tá jeho rodina pozostáva z jedenástich matiek.
Po voľbách sa vyfarbila aj strana OĽaNO. Do parlamentu sa dostali s prísľubom budovania právneho štátu. Prinavrátenie dôvery v inštitúcie im nevyšlo, preto otočili kormidlo smerom k záchrane rodín, ktoré sú v ohrození. Minister financií zadefinoval, kto je rodina a kto nie. Áno pre otca, matku a deti. Nie pre zhluky zvláštnych náhod, čo už je pomaly vysávač, lampa a dvaja chlapci. A György Gyimesi ako bonus prihodil zákaz dúhových vlajok.
Súčasná vláda si nevybudovala svoje miesto hmatateľnými výsledkami alebo víziou. Súčasná vláda si zvolila vyhrotené emócie ako svoju hlavnú agendu. Emócie prinášajú výsledky, avšak nedajú sa kontrolovať. Z histórie vidíme, čo sa stalo, keď politici kŕmili davy strachom a nenávisťou.
Múdry človek sa poučí na chybách iných, hlupák sa nepoučí ani z vlastných chýb. Naša vláda tu robila chaos, strašila zánikom rodiny pod hrozbou LGBTQ a keď vystrelila zbraň, povedali: Hopla!
Dnes na Facebooku Boris Kollár a Igor Matovič odsudzujú nenávisť a smrť dvoch ľudí. Ale aj oni majú krv na rukách. Čo títo ľudia spravili pre to, aby sa zlepšilo postavenie queer ľudí? Prejavili im niekedy rešpekt? Oni zbrojili proti LGBTQ, hádzali polená pod nohy a ako ústavní činitelia nesú zodpovednosť za atmosféru, ktorú zasiali v spoločnosti. Oni formovali spoločnosť, ktorá sa na queer ľudí pozerá ako na občanov druhej kategórie. A nezabúdajme, že György Gyimesi jednal s požehnaním od Igora Matoviča.
Ak ste gej/lesba/trans na Slovensku, vláda vám nepomôže. Ak si zvolíte inakosť, vedome si tým komplikujete život. Kde sa však nečinil parlament, činili sa bežní ľudia.
Roman Samotný s konceptom Teplárne zmenil život queer ľudí v Bratislave. Dovtedy sa všetci teplí chodili baviť do podnikov v pivniciach, aby neboli na očiach. Párty a podnik ako bežná súčasť mesta dodala ľuďom sebavedomie, že sa nemusia skrývať so svojou inakosťou.
A teraz do Teplárne napochodoval maniak kŕmený fašistickými ideológiami a zavraždil dvoch ľudí. Bol to útok na integritu inakosti, ktorú sa politici snažili potlačiť a pretlačili si ju ľudia zdola.
Keby niekto takto napochodoval do kostola a zastrelil dvoch ľudí, politici by sa pretekali v tom, kto prinesie tvrdšie opatrenia na boj proti terorizmu. Koniec koncov, tu sa za útok na kresťanstvo považuje aj kritika hudby Simy Magušinovej. Tak čo chcete spraviť s preliatou krvou?