💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Staroveký egyptský zvitok opisuje ľudí vysokých viac než 2,4 metra.
- Niektorí odborníci ho spájajú s biblickými postavami Nephilim.
- Text má prekvapivé paralely so Starým zákonom.
- Kritici tvrdia, že ide len o opis vojenského konfliktu.
Predstava, že po Zemi kedysi kráčali obri, znie ako čistá fantasy. Lenže presne tento obraz dnes opäť ožíva v debatách historikov a biblických bádateľov. Dôvodom je staroveký egyptský zvitok, ktorý by podľa niektorých expertov mohol naznačovať, že legendy o biblických obroch nevznikli len v ľudskej predstavivosti, píše LADBible.
Reč je o papyruse, ktorý je dnes uložený v British Museum a nesie názov Papyrus Anastasi I. Tento text má opisovať stretnutia s ľuďmi nezvyčajnej výšky, čo okamžite rozvírilo diskusiu medzi odborníkmi na staroveké dejiny aj Bibliu.
Kto boli Nephilim a prečo nás fascinujú dodnes
Nephilim (v preklade „padlí“ alebo „obri“) patria medzi najtajomnejšie postavy biblických textov. Objavujú sa len veľmi stručne v Knihe Genezis, konkrétne v pasáži 6:1–4, tesne pred príbehom o potope a Noemovej arche.
Text hovorí, že žili v čase, keď „synovia Boží“ mali deti s „dcérami ľudí“ a opisuje ich ako „hrdinov dávnych čias, mužov slávnych mien“. Práve táto neurčitosť spôsobila, že sa z nich stali postavy na pomedzí viery, mýtu a konšpirácií.
Egyptský zvitok a ľudia vysokí ako z iného sveta
Podľa niektorých výskumníkov by Papyrus Anastasi I mohol na Nephilim nepriamo odkazovať. Text údajne opisuje stretnutia s ľuďmi vysokými štyri až päť lakťov, čo by v prepočte znamenalo približne 2,03 až 2,54 metra.
Autorom textu je pisár menom Hori, ktorý píše: „Úzka tiesňava je zamorená Šosu, skrytými v kroví; niektorí z nich majú štyri alebo päť lakťov od hlavy po päty, majú hrozivú tvár, ich srdce nie je mierne a nedajú sa obmäkčiť prosbami. Si sám, niet ti pomoci, nemáš za sebou žiadne vojsko.“
Podľa organizácie Associates for Biblical Research tento opis korešponduje so starozákonnými príbehmi o postavách, akými boli Dávid a Goliáš.
Kráľ Og, Rephaim a prekvapivé spojitosti
Niektorí odborníci idú ešte ďalej a tvrdia, že text môže odkazovať na kráľa Oga, posledného preživšieho z rasy obrov Rephaim, známej z hebrejských textov. Ich argument podporuje aj staroveká kanaánska tabuľka, ktorá obsahuje vetu: „Nech Rapiu, kráľ večnosti, pije víno... boh sediaci na tróne v Aštarote, boh, ktorý vládne v Edrei.“
Tieto názvy sa zhodujú s mestami, ktorým mal Og podľa Biblie vládnuť. Christopher Eames z Armstrong Institute of Biblical Archaeology k tomu uvádza: „Kombinácia mien Rapiu, Aštarot a Edrei je pozoruhodným prepojením s biblickým príbehom o Ogovi a Rephaim. Môže to byť dokonca priamy odkaz na samotného kráľa. Objavil sa názor, že ‚Og‘ mohol byť len kráľovský titul s významom ‚muž udatnosti‘, podobne ako iné ugaritské a kanaánske tituly. Zoznam mimobiblických paralel by mohol pokračovať ďalej.“
Obri alebo len prehnaný opis nepriateľov?
Výskumníci z Armstrong Institute tiež upozorňujú, že text môže opisovať ľud Šosu, známy zo staroegyptských záznamov. Podľa nich by to znamenalo, že výška týchto ľudí sa pohybovala približne od 2,03 do 2,59 metra, čo je síce extrémne, ale nie nutne nadprirodzené.
Skeptici však tvrdia, že celý príbeh môže byť len obrazným opisom vojenského konfliktu. Podľa nich staroveké texty často zveličovali fyzické vlastnosti nepriateľov, aby pôsobili hrozivejšie a heroickejšie.
Či už ide o skutočných obrov, alebo len o staroveký marketing strachu, Papyrus Anastasi I opäť otvoril otázku, kde sa končí mýtus a začína história. A pripomína, že staroveké texty sa dajú chápať rôznymi spôsobmi - a nie každý treba považovať za fakt.
