Pre Alexa Honnolda to nebola predstava, ale realita. Americký „free solo“ lezec sa rozhodol zdolať ikonickú budovu Taipei 101 (Taiwan) úplne bez bezpečnostného vybavenia: bez lana, siete. Nijaká chyba alebo druhá šanca nepripadala do úvahy, píše portál LADbible.
Výstup na 101-poschodový mrakodrap trval približne 90 minút. Najťažšou časťou bol stred budovy, kde ho čakalo viac než 60 poschodí strmého, technicky náročného lezenia.
Oblečený len v červenom tričku a krátkych nohaviciach sa pomaly posúval nahor, zatiaľ čo tisíce ľudí ho sledovali v priamom prenose na Netflixe. Každý jeho pohyb sa vysielal s minimálnym oneskorením. A každé zaváhanie mohlo byť posledné.
Vietor, dážď a balansovanie nad prázdnotou
Cesta na vrchol nebola len o sile a technike. Počasie mu rozhodne neprialo. Silný vietor rozkýval telo, dážď oddialil výstup o celý deň a podmienky pripomínali skôr horskú expedíciu než „mestský“ výkon.
„Len som si opakoval: nespadni,“ priznal Honnold. „Snažil som sa udržať rovnováhu.“ No zároveň si uvedomoval, že práve v tom momente zažíva niečo výnimočné.
Budova je rozdelená na viacero sekcií, medzi ktorými sa nachádzajú aj balkóny. Práve tam si Honnold mohol na pár sekúnd vydýchnuť, nabrať dych a pripraviť sa na ďalšiu etapu. Každý oddych však znamenal aj nový stres a nové zbieranie odvahy: začať znova.
Bez istenia existuje jediná možnosť – pokračovať smerom nahor.
Manželka v hľadisku: nervy aj hrdosť
Medzi divákmi bola aj jeho manželka Sanni McCandless. Priznala, že spočiatku ju nabíjala energia davu, no keď sa Alex odlepil od zeme, všetko stíchlo. „Vedela som, že to bude jeho vnútorný boj. Len on, stena a hlava,“ povedala.
Keď výstup začal, cítila úľavu. Už nebolo na čo čakať. Už ostávalo len veriť...
Honnold sa spoliehal len na drobné výstupky v tvare písmena L. Každý krok bol výsledkom rokov tréningu, absolútnej disciplíny, extrémneho sústredenia, emočnej a mentálnej prípravy.
Alex je známy tým, že bez lana vyliezol aj na legendárny El Capitan v Yosemite. No Taipei 101 bola výzva úplne iného typu.
Pre Honnolda však nejde len o adrenalín. „Chcem ľuďom pripomenúť, že čas je obmedzený,“ hovorí. „A že by ho mali využiť na veci, ktoré im dávajú zmysel.“ Verí, že jeho výkony môžu inšpirovať iných: nie nutne liezť po budovách, ale odvážiť sa ísť za svojimi snami.
Výstup na Taipei 101 bol ukážkou nesmiernej dôvery v seba, rešpektu k riziku a schopnosti zostať pokojný v extrémnej situácii.
