„Spoločnosť ešte nie je úplne pripravená o takýchto témach hovoriť, stále je to tabu,“ podotýka dvadsaťdeväťročná výskumníčka z Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky a vedeckého centra IRTIS Masarykovej univerzity.
Zaujíma ju, ako ľudia na intímny obsah reagujú, a skúma jeho negatíva aj pozitíva. „Konsent, čiže súhlas, je veľmi dôležitý. Napríklad zdravý sexting prebieha so súhlasom oboch strán, pri nevyžiadaných správach to tak nie je,“ približuje pre portál iDnes.
Jednou z veľkých tém sexuálneho online obsahu je pornografia. Ako nás môže ovplyvniť?
Nie je asi prekvapením, keď poviem, že môže mať negatívny aj pozitívny vplyv. Pornografia môže do istej miery skresľovať realitu. Môže vyvolávať pocit, že sex má nejako vyzerať, a viesť tak k nevhodnému porovnávaniu – napríklad čo sa týka výdrže, dĺžky a podoby sexu. Je potrebné si uvedomiť, že pornografia nie je pravda, ale film. Zároveň však vedie aj k uspokojeniu, uvoľneniu a k prejaveniu toho, kým sme.
Pornografia je pomerne široká téma, čo si pod ňou predstaviť?
Obsah môže mať rôzne podoby – vizuálne, písomné alebo zvukové. Spája ich nahota, intímny styk a účel vzrušenia. V krajinách, kde je pornografia zakázaná, môže úplne inak pôsobiť napríklad reklama na spodnú bielizeň alebo pančuchy.
Ktorá skupina sleduje pornografický obsah najviac?
Viac ho sledujú muži než ženy. Presne ale nevieme prečo. U žien môže zohrávať úlohu spoločenské stigma nevhodnosti, zatiaľ čo u mužov pocit, že to „pozerajú správni chlapi“. Navyše obsahovo a dejovo býva pornografia skôr zameraná na mužov.
Aký má vplyv na mladých?
Vo výskume EU Kids Online sme zistili, že pocity mladých po sledovaní boli neutrálne. Chlapci boli spokojnejší než dievčatá. To súvisí už s tým, čo bolo povedané – v pornografii sú väčšinou ženy vedľajšie, zobrazené v podriadenosti. Čo sa týka starších detí, na ne nemá pornografia až taký dopad. Môže to byť aj tým, že už sexuálne žijú, nie je to pre nich také šokujúce.
Takže pornografia môže podporovať stereotypy o ženách?
V mainstreamovej pornografii určite. Hlavnú rolu má muž, žena je pasívna. Pri opakovaní takéhoto scenára to vyzerá, ako keby to tak bolo vždy aj v realite. Ženy potom môžu mať pocit, že nemajú hovoriť o svojich potrebách. Ďalším problémom býva, že v pornografii je častý styk bez ochrany. Aj to môže viesť k napodobňovaniu a k problémom.
Ako ľuďom vysvetliť, že ide len o film, a nie o realitu?
Treba hovoriť o produkčnom procese. Pri natáčaní sú prítomní kameramani, osvetľovači, maskéri, režisér... V realite nerozmýšľame, čo a ako je vidieť a či je to dobre nasvietené. Polohy v pornografii nemusia byť prirodzené – sú určené tak, aby sa dali dobre zachytiť kamerou. Keď sa záber nepodarí, točí sa znova. Niekto si odbehne napiť sa vody alebo si rozmasíruje nohu, v ktorej má kŕč. Je to jednoducho nakrúcanie scény.
Ako o pornografii hovoriť s deťmi a mladými?
Takúto debatu nemožno preskočiť. Nesmieme robiť, že niečo také neexistuje. Nesmie sa tváriť, že rozumný dospievajúci pornografiu nesleduje. Je potrebné hovoriť o nej otvorene. Realita je totiž iná. Deti môžu pornografiu pozerať aj preto, aby videli, ako sex vyzerá.
Aké medzery teda vidíte v mediálnej výchove v prepojení so sexuálnou?
Sexuálna výchova sa, žiaľ, prevažne týka offline priestoru, najmä otázok tehotenstva a prenosu pohlavných chorôb. Online priestor býva zahrnutý menej. A netreba zabúdať ani na iné témy, napríklad konsent a sexuálne násilie. Je potrebné vysvetliť, že vo vzťahu netreba so všetkým súhlasiť. Pre dospievajúcich je dobré, ak sa o týchto veciach nerozprávajú len s učiteľmi, preto veľkú rolu zohrávajú aj prednášky od neziskových organizácií.
Ďalšou veľkou témou je takzvaný sexting, teda posielanie správ s intímnym obsahom. Aké má pozitíva a naopak negatíva?
Môže byť prínosnou súčasťou partnerských vzťahov. Vidíme, že prehlbuje intimitu medzi dvomi ľuďmi, poskytuje sexuálne potešenie, ale aj platformu, kde môžeme hovoriť o niečom, čo sa hanbíme povedať. Na druhej strane však pri sextingu platí, že aj v zdravých a dobrých vzťahoch existuje riziko zneužitia materiálu – či už z pomsty po rozchode, alebo ak sa k zariadeniu dostane niekto cudzí. Dnes neexistuje nič, čo by urobilo sexting stopercentne bezpečným. Ak niekto chce škodiť, cestu si nájde. Je preto dobré používať aplikácie s miznúcim režimom, zabezpečeným šifrovaním konverzácie alebo so správami s automatickým mazaním.
Akú úlohu hrá pri sextingu súhlas?
Konsent, čiže súhlas, je veľmi dôležitý. Zdravý sexting prebieha so súhlasom oboch strán, pri nevyžiadaných správach to tak nie je. Ak niekto fotku pošle ďalšiemu, považujeme to za formu sexuálneho násilia. Muži častejšie posielajú nevyžiadané fotografie svojich genitálií a na ženy ako príjemkyne to má negatívny dopad. Ďalším problémom sú nátlakové formy typu „ak ma miluješ, pošli mi takú fotku“, čo tiež považujeme za násilie a nie je to v poriadku. Je ťažké zachovať pokoj a povedať jasné nie – zvlášť ak ide o city.
Formou online násilia je aj tzv. revenge porn. Mohli by ste tento fenomén priblížiť?
Je to zverejnenie sexuálneho obsahu bez súhlasu a vedomia osoby, s ktorou obsah vznikol. Častým motívom je ublížiť človeku, zničiť jeho reputáciu. Ak niekoho máme radi, nepredpokladáme, že by takýto materiál zneužil. Ak sa to stane, je potrebné všetko zdokumentovať, aby sme mali dôkaz pre políciu, a hneď sa na ňu obrátiť. Obsah publikovaný na internete je, žiaľ, ťažké vymazať.
Aké náročné je skúmanie takýchto tém?
Robíme výskumy pomocou dotazníkov, často však chýba kontext. My sa vo výskume snažíme mať veľkú vzorku ľudí a potom môžem povedať, že existuje nejaký jasný efekt. Ľudia sa ale o týchto témach často hanbia hovoriť, nie je to normalizovaná téma. Pri dotazníku sa hanbia menej než pri rozhovore. Spoločnosť ešte nie je úplne pripravená o takýchto témach hovoriť, stále to býva tabu.
Prečo ste sa vôbec rozhodli skúmať sexuálny digitálny obsah a jeho efekt?
Je to súčasť života mnohých ľudí, alebo určite aspoň mojich rovesníkov. Nikdy sme sa však o takýchto veciach nerozprávali. Nikomu sa nechce otvorene hovoriť o tom, že pozerá pornografiu alebo sextuje. Pritom to rozhodne nie je záležitosť menšiny. Nevidela som ani, že by sa o tom písalo v médiách. A ak áno, bolo to šokujúce senzáciechtivé, nikdy neutrálne. Prišlo mi veľmi dôležité túto tému skúmať. Pomohlo mi v tom aj štúdium sociológie. O sexe a sexualite sa v poslednom čase vo verejnom priestore začalo viac diskutovať ako o bežnej téme.
Aký vplyv má na to narastajúci počet sociálnych sietí a iných digitálnych platforiem?
Množstvo umožňuje ľuďom nájsť si presne to, čo im vyhovuje. Na druhej strane však môžu byť zahltení kvantitou. Na akejkoľvek sieti – či už TikTok, OnlyFans alebo X (predtým Twitter) – je dnes možné nájsť čokoľvek. Je ťažké uniknúť nevyžiadanému obsahu.
Je v takom množstve náročnejšie skúmať sexuálny obsah médií?
Určite áno, je potrebné vždy sa sústrediť na konkrétnu tému, nie je možné obsiahnuť to ako celok. Okrem obsahu treba zachytiť aj vplyv na nás a na náš wellbeing. My sa to u nás na výskumnom pracovisku snažíme robiť. Vytvoriť ucelený pohľad je veľmi náročné. Navyše jedna vec môže mať na ľudí odlišný dopad, a aj s tým treba počítať.
Čo si pod tým odlišným dopadom predstaviť?
Obsah a činnosti na sieťach sú veľmi rozmanité, rovnako ako ich efekt. A to nielen pri sexuálnom obsahu. Niekto napríklad „lajkovanie“ vníma pozitívne, iného to môže viesť k porovnávaniu sa s ostatnými. Každý človek má špecifický algoritmus, vidí iné obsahy. Niekedy sa im venuje naplno a sleduje ich ako film, inokedy si len kráti čas v električke. Rolu zohráva obsah aj čas. Možno sa pozerať aj na fyzickú pohodu – napríklad vplyv na chrbát alebo oči.
Ako sa teda všeobecne má pristupovať k digitálnej a mediálnej výchove?
Dôležité sú diskusie v školách, ale hlavnú úlohu zohráva prístup rodičov. Omnoho lepšie než niečo zakazovať je byť s deťmi pri technológiách. Pozerať sa, čo hrajú a čo ich baví. Musíme pritom prekonať pocit „jejda, čo to moje dieťa sleduje za hlúposti“ a zistiť, čo to pre ne znamená. To vedie k tomu, že keď dieťa narazí na problematický obsah, nebude sa báť s rodičmi o ňom hovoriť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.