💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Niektorí roľníci mali rok a deň chorobného.
- Vdovy dostávali smútočné voľno.
- Panstvá určovali aj 30 sviatkov ročne.
- Podmienky sa líšili podľa konkrétneho panstva.
Keď sa povie stredoveký roľník, väčšina ľudí si vybaví človeka, ktorý pracoval od rána do večera bez nároku na oddych. Výskum historikov Alexa Browna a Grace Owen z Durham University, publikovaný na webe The Conversation, však ukazuje, že realita bola oveľa farebnejšia.
Na niektorých panstvách mali roľníci systém benefitov, ktorý by bez problémov konkuroval moderným pracovným pravidlám. Stredoveké Anglicko tak odhaľuje predstavu, s ktorou by málokto počítal: roľník ako človek s prekvapivo jasne definovanými právami na voľno.
Najštedrejším príkladom bolo panstvo Ramsey Abbey v Huntingdonshire. Roľník tu mohol dostať voľno na „rok a deň“, ak bol chorý, a vdovy mali nárok na smútočné voľno po smrti svojho manžela. Okrem toho mali ľudia množstvo cirkevných sviatkov, ktoré boli v kalendári povinným dňom oddychu, aj keď niektorí si aj tak tajne privyrábali a potom platili pokuty.
Kde si bol chorý, tak si mal voľno
Systém voľna sa odvíjal od toho, aké povinnosti mal roľník voči svojmu pánovi. Villeini - nájomníci, ktorí platili prenájom prácou namiesto peňazí, mali podľa veľkosti svojho pozemku pracovať jeden až tri dni týždenne na pánovej pôde. Ak ochoreli, nešlo o „platené voľno“ v dnešnom zmysle, ale boli oslobodení od povinností, ktoré tvorili ich „nájomné“.
V praxi to teda fungovalo veľmi podobne ako moderné chorobné, aj keď s inou logikou na pozadí. Najviac neprítomností sa objavovalo počas žatvy, keď bola práca fyzicky najťažšia a úrazy či vyčerpanie najčastejšie.
V roku 1343 bol napríklad roľník Richard Berenger chorý len dva dni, no Richard Colleson z Warboys musel byť uvoľnený od svojich povinností celý rok 1347/48, čo predstavovalo vynechanie 156 pracovných „dní“. Pre pánov to nebola zanedbateľná záťaž - Battle Abbey v Sussexe muselo v roku 1420/21 vyplatiť náhradníkovi oráča štrnásť šilingov, pretože pôvodný pracovník bol chorý osemdesiatštyri dní.
Smútočné voľno existovalo tiež
Voľno sa netýkalo len choroby. Vdovy mali na niektorých panstvách nárok na tridsaťdňové smútenie bez povinnosti pracovať na pánovej pôde.
Ďalším zaujímavým príkladom je Agnes le Reve z Upwoodu, ktorú v zime v rokoch 1342/43 ospravedlnili dvakrát z práce pre dve úmrtia v jej domácnosti. Mohli by sme to pokojne nazvať predchodcom moderného voľna v prípade úmrtia v rodine.
Sviatky ako oficiálne dni oddychu
Náboženstvom riadený kalendár prinášal množstvo sviatkov, počas ktorých sa nesmelo pracovať, aspoň podľa pravidiel. V praxi sa mnohí roľníci snažili niečo si zarobiť bokom, často na vlastných pozemkoch, za čo ich neskôr pokutovali cirkevné súdy. Počet sviatkov sa líšil podľa panstva, no niektoré z nich mali aj tridsať v jednom roku, čo bola pre obyčajného človeka výrazná periodicita oddychu.
Bolo by však omylom predstaviť si stredovek ako obdobie sociálnych istôt. Život bol tvrdý, plný sankcií a povinností. Napríklad ženy mohli dostať pokutu známu ako leyrwite za nemanželský sex. Práve preto pôsobí prekvapivo, že niektorí roľníci mali nárok na relatívne široký rozsah voľna.
Autori výskumu to opisujú slovami: „Vzhľadom na tvrdú a represívnu realitu života mnohých stredovekých roľníkov je o to prekvapujúcejšie, že aspoň niektorí z nich mali nárok na taký široký rozsah chorobného, ročného či smútočného voľna.“