💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Bartolo Longo kedysi tvrdil, že uzavrel pakt s démonom a pôsobil ako satanistický „kňaz“.
- Po psychickom kolapse sa vďaka profesorovi Vincenzovi Pepemu obrátil späť ku katolíckej viere.
- V Pompejách obnovil vieru, postavil kostol a zázračne uzdravené dievča mu prinieslo povesť svätca.
- Pápež Lev XIV. ho v októbri kanonizoval ako jedného zo siedmich nových svätcov.
Oscar Wilde raz povedal: „Každý svätec má minulosť, každý hriešnik má budúcnosť.“ Presne túto vetu by si mohol dať Bartolo Longo vytesať na svoj náhrobok, píše portál LadBible.
Tento muž sa narodil v roku 1841 v južnom Taliansku, vyrastal v zbožnej katolíckej rodine, no počas štúdia práva v Neapole sa od viery úplne odvrátil. Po smrti otca sa dostal do kontaktu so satanistickým kultom, kde mal byť dokonca „vysvätený“ za satanského kňaza.
Podľa Daily Mail sa Longo oddával extrémnemu pôstu, temným rituálom a uzavrel „pakt s démonom“. Nasledovali roky depresie, úzkostí a psychických kolapsov. Až kým do jeho života nevstúpil profesor Vincenzo Pepe. Ten ho presvedčil, že ešte nie je neskoro vrátiť sa k viere.
Návrat z temnoty
Longo sa rozhodol pre radikálny reštart. Zriekol sa satanizmu, zložil sľub celibátu a vstúpil do tretieho rádu dominikánov. Odvtedy sa jeho život zmenil na sériu skutkov dobra.
„Longo prišiel do Pompejí, aby sa postaral o majetok grófky, no pri prechádzke nebezpečnými ulicami plnými banditov a malárie pocítil vnútorné volanie,“ spomína arcibiskup Tommaso Caputo pre EWTN. „V ten deň si sľúbil, že z údolia Pompejí neodíde, kým tam nerozšíri modlitbu ruženca. Tam sa to celé začalo.“
Zázraky v Pompejách
V roku 1871 sa Bartolo Longo pustil do obnovy viery v regióne. O pár rokov neskôr získal obraz Panny Márie Ružencovej a po jeho vystavení sa začali diať údajné zázraky.
Prvý deň po verejnom odhalení obrazu sa dvanásťročné dievča trpiace „nevyliečiteľnou“ epilepsiou vraj zázračne uzdravilo. To bol moment, ktorý z Longa urobil náboženskú legendu.
Nasledovali ďalšie skutky - renovoval kostol, založil sirotinec pre dievčatá (1887), ústav pre synov väzňov (1892) a neskôr aj pre ich dcéry (1922). Z ruín Pompejí tak vyrástlo duchovné centrum s názvom Svätyňa Panny Márie Ružencovej, ktorá tam stojí dodnes.
Od démonov k ružencu
Bartolo Longo zomrel v roku 1926 s prezývkou „Apoštol ruženca“. Jeho posledné slová podľa svedkov zneli: „Mojím jediným želaním je vidieť Máriu, ktorá ma zachránila a zachráni ma pred pazúrmi Satana.“
Dominikánsky kňaz Joseph-Anthony Kress o ňom pre EWTN povedal: „Mnohí si myslia, že po obrátení by mali zmiznúť aj psychické problémy, no Longo je dôkazom, že viera a duševné zdravie môžu ísť ruka v ruke. Bojoval s temnotou, no nikdy nestratil nádej.“
Svätec s temnou minulosťou
Dnes sa meno Bartolo Longo spomína v jednom dychu s tými, ktorí prešli najdramatickejšou duchovnou cestou v histórii cirkvi.
Pápež Lev XIV. pri jeho kanonizácii vyhlásil: „Máme pred sebou sedem svedkov, ktorí s Božou milosťou udržali lampu viery horiacu. Sami sa stali svetlom, ktoré šíri Kristov pokoj.“ A tak sa muž, ktorý kedysi vzýval diabla, zapísal do dejín ako svätec.