Diktatúry nie sú len v známych krajinách ako Severná Kórea, Rusko či Čína. Mnohé autoritárske režimy pretrvávajú aj inde, často so zvláštnymi a prísnymi zákonmi, ktoré zasahujú do života bežných ľudí. Často sú pritom tieto režimy menej známe, no ich dopad na spoločnosť je rovnako vážny.
Bielorusko
V Bielorusku vládne Alexander Lukašenko už od roku 1994. Po voľbách v roku 2020, ktoré boli medzinárodne považované za zmanipulované, prepukli masové protesty. Reakcia režimu bola brutálna - bitky, zatýkanie tisícok ľudí, mučenie vo väzniciach.
Okrem zákazov médií či symbolov opozície (napríklad bielo-červená vlajka), platí aj zákaz potlesku na verejnosti - ľudia boli zatknutí len za to, že tlieskali, čo malo symbolizovať nesúhlas s režimom. Mnohé webstránky sú zablokované a dokonca existujú prípady, keď ľudia dostali tresty za zdieľanie emoji alebo komentárov v súkromných správach.
Eritrea
Eritrea je africký štát, ktorý je často označovaný ako „Severná Kórea Afriky“. Vojenská služba je povinná na neurčito - ľudia v nej strávia niekedy aj 20 rokov, často v otrockých podmienkach. Internet je extrémne obmedzený, len jedno percento populácie má prístup k online svetu a aj ten je silne monitorovaný.
Krajina nemá slobodné voľby, nezávislé médiá a kritika vlády je považovaná za zradu. Mladí ľudia často utekajú zo strachu pred doživotnou službou, no emigrácia bez povolenia je ilegálna a trestaná väzením. Bizarne pôsobí aj zákaz rozvodov pre vojakov počas služby.
Sýria
Bašár al-Asad vládol Sýrii už viac než dve desaťročia. Počas občianskej vojny sa stal symbolom brutálneho potláčania vlastného obyvateľstva. Ľudia mizli bez stopy, boli väznení a mučení za podozrenie z nesúhlasu s režimom. V krajine funguje systém donášačstva, kde aj rodinný príslušník môže nahlásiť vlastnú matku.
Mladí muži mohli byť odvedení do armády bez určenia dĺžky služby. Neexistovala sloboda prejavu, média sú len štátne a človek mohol byť zatknutý aj za poslanie textovej správy kritickej voči prezidentovi. Používanie VPN je zakázané a nelegálny prístup na západné stránky sa považuje za špionáž. Po Asadovom zvrhnutí sa krajina snaží vylepšiť imidž a mnohé z týchto vecí zvrátiť.
Irán
Irán je islamská teokracia, kde najvyššiu moc má najvyšší duchovný vodca - ajatolláh. Ženy musia nosiť šatku (hidžáb), a to aj cudzie turistky. Za jej nenosenie hrozí bitie, väzenie či strata práce. Ženy nesmú verejne spievať pred mužmi, pretože ich hlas by mohol „zvádzať“. Zákaz sa vzťahuje aj na tanec, ktorý je v mnohých formách ilegálny.
Mužom je spoločensky zakázané byť hladko oholení, pretože brada je znakom oddanosti islamu. Zakázaná je aj západná hudba, psy ako domáci miláčikovia, a v minulosti boli zakázané aj nezávislé športy žien. Internet je brutálne cenzurovaný, mnoho webov je nedostupných a za používanie VPN hrozí väzenie.
Turecko
Turecko je síce členom NATO a formálne je demokratické, no pod vládou Recepa Tayyipa Erdoğana sa z neho stal režim s prvkami diktatúry a autokracie. Po neúspešnom vojenskom prevrate v roku 2016 nasledovali čistky, ktoré postihli desaťtisíce ľudí vrátane sudcov, učiteľov či novinárov.
Ľudia boli zatýkaní za lajky, zdieľanie „nevhodného“ obsahu či parodovanie prezidenta. V krajine platí zákaz urážky prezidenta, za čo môžeš dostať aj niekoľkoročné väzenie. Prístup k sociálnym sieťam ako X či TikTok je počas kritických období blokovaný a online priestor je silne cenzurovaný. Ani satira prakticky neexistuje - za karikatúru ťa môžu obviniť z terorizmu.
Diktatúry často zavádzajú bizarné pravidlá, ktoré zasahujú do bežného života ľudí. Poznať ich nám pomáha lepšie pochopiť, aké je ťažké bojovať za slobodu v rôznych častiach sveta.