Prvým zdokumentovaným príkladom boli rodičia veliteľa jednotky Alexeja Malova, ktorí si za smrť svojho syna kúpili peknú, bielu, úplne novú Ladu. Utratili za ňu „rakvovné“, teda finančné odškodnenie za to, že ich syn zahynul vo svojom tanku už tretí deň vojny. Povedali, že si auto kúpili „na jeho pamiatku“ a že prvá jazda bude na cintorín. Píše portál Idnes.cz
Od smrti Alexeja Malova uplynulo už veľa času a nasledovali ho desaťtisíce ďalších ruských manželov a synov, hoci presné číslo zostáva utajené. Odhaduje sa však, že Rusko už má približne štvrť milióna padlých vojakov, čo znamená, že štvrť milióna krát malo byť vyplatené odškodné – tzv. „rakvovné“. V ruštine ho nazývajú „grobovyje děngi“, kde „grob“ znamená rakev a „děngi“ peniaze.
Štvrť milióna vyplatených odškodnení je na obrovskú krajinu ako Rusko len taký malý prach, no vojna si najviac vyžiadala mužov z najchudobnejších a najzaostalejších regiónov. Práve tieto oblasti preto teraz zažívajú neočakávaný ekonomický vzostup.
V zaostalých a vzdialených regiónoch Ruska, ako sú Tuva, Burjatsko pri hraniciach s Mongolskom či Dagestan na Kaukaze, majú najvyšší podiel regrútov a zároveň aj padlých vojakov. Práve tam však priplávala vlna peňazí z odškodného „rakvovného“, ktorá spôsobila nevídaný prílev bohatstva. V prvých dvoch rokoch vojny sa v Tuvě zvýšil objem peňazí uložených v bankách o 151 % a v Burjatsku o 81 %.
V Dagestane sa prejavila táto finančná podpora stavebným boomom – stavebný materiál tam došiel a robotníci nestíhali. Firmy zo všetkých kútov krajiny sa tam presúvali ako zlatokopovia na Klondike, aby pomohli pozostalým renovovať ich byty. Tento rozvoj niekedy podporovali aj štátne úrady, ktoré majú záujem, aby pozostalí boli spokojní a pokojní.
Rusko si stále pamätá na odpor matiek, ktorým sa ich synovia vracali domov v rakvách z Afganistanu. Teraz však vláda zmenila prístup: namiesto povinných vojakov sú to profesionáli – dobrovoľníci, ktorí sa nechajú najať za peniaze.
Len podpis zmluvy je v podstate výhrou v ruskej lotérii, pretože noví vojaci môžu dostať až 1,5 milióna rubľov (približne 15 600 eur.), čo je viac ako dvojnásobok priemerného ročného platu Rusa. Okrem toho dostávajú príspevky od svojich regiónov, napríklad Bieľgorod minulý rok poskytoval takmer 27 300 eur, zatiaľ čo iné oblasti len okolo 470 eur.. Mzda profesionálneho vojaka je približne 2,5-násobkom bežného platu. Ako napísal jeden Rus na internete: „Rozhodli sme sa hrať hazard. Kto vyhrá a zostane nažive, tomu sa život zmení.“
Je to sociálny výťah, vojna predstavuje zaujímavú príležitosť pre chudobných mužov, ktorí už „zmeškali vlak“. Náhle sa cítia ako na večierku. Náborové plagáty takmer úplne prestali zdôrazňovať vlastenectvo, ktoré na začiatku vojny lákalo ľudí; dnes na billboardoch dominuje rubeľ, pretože tí praví vlastenci už väčšinou dostali svoju guľku. A keď niekto v tejto hazardnej hre prehrá, aspoň to zmení život jeho rodinám.
Ak vojak padne, pozostalí môžu dostať až šestnásť a pol milióna rubľov, čo je priblížne 20 800 eur. Takmer tretinu sumy poskytuje štát, približne rovnakú časť predstavuje takzvaná prezidentská dávka, o niečo menej pripadá na poistenie a zvyšok tvoria príspevky jednotlivých regiónov, ktoré sa výrazne líšia. Napríklad Moskva vypláca štyrikrát viac než Omsk a podobne.
Ale životy sa vďaka peniazom za podpis, plat a potom aj za rakvovné menia. Ako pred pár mesiacmi napísal New York Times, „ulice sa hemžia drahými novými autami a motorkami, ceny bytov sa viac než zdvojnásobili a kedysi finančnými problémami trápení Rusi sú teraz vidieť v kožuchoch s preplnenými taškami potravín.“
Za tieto peniaze si možno takmer všade kúpiť byt, ľudia si nechávajú robiť nové zuby, plastiky prsníkov či dovolenky pri mori.
Pre predstavu: krajiny NATO majú stále platiť približne dve percentá svojho HDP na armádu – často to ale neplnia. Rusko však minulý rok minulo na nábor nových vojakov, ich platy a rakvovné až 1,5 percenta HDP.
Keďže ide o veľké peniaze, okolo vojakov krúžia rôzni „supovia“. Sú to napríklad ženy, ktoré sa „náhle“ zamilujú do muža, ktorý sa podpísal na vojnu na Ukrajine. Ideálom krásy je pravdepodobne člen sebevražednej útočnej skupiny alebo odminovač. V ruských médiách však zaznievajú správy, že túto smrť je možné na fronte aj urýchliť. Peniaze sú veľké, takže sa nájdu ľudia, ktorí si radi privyrobia a keď sa nikto nepozerá, zasiahnu do života novomanžela. Pozostalým sa hovorí „čierna vdova“. Jedna Ruska už vraj takto stratila troch manželov.
Do hry sa zapojili aj celé gangy. Moskovský spolupracovník MF DNES Jiří Just na jar opisoval prípad, keď vojačky z divízie pri rieke Amur na čínskych hraniciach vyhľadávali bezdomovcov a zúfalých ľudí bez príbuzných, brali si ich za mužov a poslali ich bleskovo do vojny, kde ostatní členovia gangu, tiež vojaci, zabezpečili, že boli zaradení do prvej línie, kde mali čo najrýchlejšiu hrdinskú smrť – a teda aj rakvovné pre smutnú „čiernu vdovu“.