Pred niekoľkými rokmi hlavné mesto otvorene vstúpilo do boja proti vizuálnemu smogu a demontovali desiatky bilbordov a megabordov, ktoré zahltili verejný priestor nadmerným množstvom reklám.
Tie sa svojho času nachádzali naozaj všade, výsledkom čoho bolo chaotické, neprehľadné prostredie, ktoré pôsobí rušivo, znižuje estetickú hodnotu miest a často aj komplikuje orientáciu. V extrémnych prípadoch vizuálny smog dokonca vytvára pocit stresu a únavy, pretože mozog musí neustále spracovávať priveľa podnetov naraz.
Táto vizuálna záťaž nielen kazí architektúru a charakter ulíc, ale aj znižuje kvalitu života obyvateľov Bratislavy. Ubúdanie nelegálnych reklamných plôch preto mnohých potešilo. Na pozadní tohto všetkého však ako huby po daždi rástli automatizované výdajné boxy od viacerých spoločností, ktoré doslova zaplnili bratislavské ulice.
Najväčší hráč na trhu
Ich princíp je mimoriadne jednoduchý - ľudia si objednajú tovar, no namiesto doručenia na adresu si vyberú výdajný box v blízkosti svojho domova. Tam si tovar môžu vyzdvihnúť v akomkoľvek čase. Len v Bratislave sú takýchto boxov stovky, v rámci Slovenska ďalšie tisíce a ďalšie sa plánujú. Kde však nájsť hranicu medzi pohodlím a zahlcovaním verejného priestoru?
Bezkonkurenčne najviac automatizovaných výdajných boxov má v hlavnom meste Packeta. Z-BOXov, ako ich spoločnosť nazýva, má po Bratislave už 300. Ich popularita je nesporná, zatiaľ čo v roku 2023 ich pribudlo 50, minulý rok už 155. V priebehu tohto roka pribudlo zatiaľ 15 boxov.
„Už teraz je kapacita našich Z-BOXov 9-krát väčšia ako má najbližšia konkurencia na trhu a tento rok ju plánujeme navýšiť zo 158 tisíc na 210 tisíc schránok,” hovorí pre Brainee o plánoch na najbližšie obdobie Barbora Vaňová Daxner, špecialistka externej a internej komunikácie v spoločnosti Packeta.
Kapacitu chcú navyšovať najmä prostredníctvom rozširovania už existujúcich Z-BOXov - okrem osádzania výdajných boxov na nových miestach však firma plánuje aj zväčšenie už existujúcich. „Približne 20-tisíc schránok z plánovanej kapacity plánujeme získať prostredníctvom úpravy (rozdelenia) existujúcich schránok na veľkosť XS,” vysvetľuje Vaňová Daxner.
Aj keď boxov pribúda, spoločnosť vysvetľuje, že jej nedáva zmysel zahltiť mesto desiatkami dvojstĺpcových boxov rozmiestnených v tesnej blízkosti, ktoré v kontexte verejného priestoru často pôsobia rušivo. „Našou filozofiou je menej väčších boxov umiestnených na strategických, správnych miestach s vysokou fluktuáciou ľudí a vyťaženosťou, kde splynú s okolitým prostredím a budú napĺňať potreby zákazníkov, ale zároveň nebudú špatiť okolie.”
Aktuálne je kapacita siete Packety 350-tisíc zásielok denne, tento rok by ju chceli navýšiť až na 410-tisíc zásielok. „Jednou z našich tohtoročných výziev v súvislosti so Z-BOXami je aj naše rozhodnutie otvoriť najväčšiu sieť boxov na Slovensku, vyše 2317 Z-BOXov, tretím stranám.”
Do polnoci objednáš...
Na druhom mieste v počte výdajných boxov v rámci Bratislavy je Alza. V priebehu posledných troch rokov otvorila v hlavnom meste 80 nových AlzaBoxov, celkovo ich má v rámci Slovenska už 900.
Neustále pracujeme na ich rozširovaní, aby sme boli čo najbližšie k našim zákazníkom. „Nové AlzaBoxy umiestňujeme tam, kde je o ne najväčší záujem – naša stratégia sa odvíja od potrieb zákazníkov a aktuálneho vývoja na trhu. Našou prioritou je zabezpečiť čo najrýchlejšie a najpohodlnejšie doručenie pre čo najväčší počet ľudí,” hovorí PR manažérka Alzy Eliška Čeřovská.
Okrem dvoch najväčších hráčov Slovenská pošta prevádzkuje v rámci Bratislavy 56 BalíkoBOXov, svoje automatizované výdajné miesta má aj doručovania spoločnosť GLS. Mnohé z nich stoja na súkromných pozemkoch, kde na ne mesto nemá dosah, časť však stojí aj na pozemkoch vo vlastníctve mesta alebo mestských častí.
Mesto sa snaží reagovať
„Balíkoboxy možno považovať za dobrú službu pre občanov. Okrem toho, že obyvateľom poskytujú komfort vyzdvihnúť si balík kedykoľvek počas dňa, aj mimo pracovného času a iných povinností, prispievajú – na rozdiel od kuriérskych služieb – aj k zníženiu individuálnej dopravy v okolí,” hovorí pre Brainee hovorca magistrátu Peter Bubla.
Mesto však zároveň priznáva, že v rámci svojich kompetencií čelí výzve správne usmerňovať umiestňovanie balíkoboxov vo verejnom priestore. To totiž nie je v súčasnosti úplne zákonom regulované. „Preto je dôležité koordinovať ich umiestňovanie tak, aby boli vizuálne, priestorovo aj hmotovo vhodne integrované do verejného priestoru,” hovorí Bubla.
Bratislava chce preto spolupracovať so spoločnosťami poskytujúcimi balíkoboxy, aby ich umiestnenie v meste bolo pre verejný priestor „harmonické”. „Dôraz pri usmerňovaní kladieme vo zvýšenej miere aj na dodržiavanie dopravných predpisov a na to, aby sa nezhoršovala priechodnosť chodníkov a ciest.” Okrem toho je ich umiestnenie v pamiatkovej rezervácii úplne vylúčené.
Problémy v susednom Česku
V tejto súvislosti sa vynára kauza z januára tohto roka, kedy v Brne z kamenných schodov trčal box Zásilkovny. Firma po kritike verejnosti výdajné miesto zrovnala so zemou a schody vrátila do pôvodného stavu. Problém spočíval v tom, že schody nepatrili mestu, ale súkromníkovi. Umiestnenie boxu kritizovala medzi inými expertka na kultiváciu verejného priestoru Veronika Rút.
„Je to postup, akoby zbúrali dom a na trosky vyliali nové základy. Mať na starých schodoch nový sokel je predsa v princípe nezmysel. Teraz tam vľavo trčí staré schodisko do nikam a ťažko ho spätne zbúrate, vždy tam zostane nezmyselný zub a pravdepodobne tým poškodíte nový sokel,” opisovala.
Správny postup by podľa Rút mal byť úplne iný. „Keď chcete miesto kultivovať, logicky najprv vybúrate celý múrik aj schodisko. Do múrika mimo akéhokoľvek schodiska sa zapustí box a schody zostanú priestranné, pribudne prístup pre kočíky, zeleň čokoľvek. Toto je normálny postup, keď to s kultiváciou myslíte vážne,” dodala.
Mesto sa na nárast výdajných boxov snaží pripraviť, otázkou je, či opatrenia neprichádzajú neskôr, ako mali. „S cieľom usmerniť tento nový fenomén vo verejnom priestore pripravil Metropolitný inštitút Bratislava v spolupráci s viacerými útvarmi magistrátu obsažný manuál pre umiestnenie balíkoboxov, ktorý bude v skorej dobe verejne prístupný a nápomocný mestu aj mestským častiam pre usmernenie procesu súvisiaceho s umiestňovaním balíkoboxov,” dodal Bubla.
Ďalší priestor na reklamu?
Samotné boxy však ponúkajú aj pomerne veľkú plochu, ktorú je možné využiť na ďalšiu exteriérovú reklamu, ktorá by mohla prispieť k nárastu vizuálneho smogu. Packeta pre Brainee potvrdila, že nad využívaním Z-BOXov na reklamu zatiaľ neuvažovala, Alza však ponúka tri druhy reklamy - veľký polep na plochu s rozmerom 1,6 krát dva metre, reklamu na displeji a personalizovaný polep na vnútornej strane dvierok, ktorá je menej výrazná.
Alza zároveň pre Brainee tvrdí, že sa snaží prispôsobiť dizajn miestnym požiadavkám, napríklad v historických centrách často využíva šedý branding, ktorý je vizuálne menej nápadný. „Našou prioritou je teda nielen zlepšovať dostupnosť služieb, ale zároveň čo najviac rešpektovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú,” dodáva Čeřovská.
Packeta sa vydala podobným smerom. „Uvedomujeme si vizuálny smog, ktorý balíkomaty vo všeobecnosti spôsobujú a vnímame našu spoločenskú zodpovednosť obmedziť ho a kultivovať verejný priestor. Preto sme tento rok začali polepovať časť Z-BOXov polepmi v siedmich farebných variantoch. Cieľom je dosiahnuť, aby box čo najviac splýval s prostredím, do ktorého je osadený a nenarúšal jeho vzhľad,” vysvetlila Vaňová Daxner.
Vo výsledku to teda vyzerá tak, že kvôli umiestňovaniu na súkromných pozemkoch bude mesto v prípade zahltenia mesta výdajnými boxami ťahať za kratší koniec. Zodpovednosť za ne leží na pleciach firiem, takže sú to najmä oni, kto má v rukách spoločenskú zodpovednosť a kontrolu vizuálneho smogu v Bratislave aj ďalších slovenských mestách.
Obaja najväčší hráči na slovenskom trhu zároveň potvrdili, že sa neplánujú stiahnuť z výdajných miest a pobočiek. „Každý spôsob doručenia má svoje výhody a zákazníci si môžu vybrať ten, ktorý im najviac vyhovuje,” reagovala Alza. „Stále existuje zákaznícka potreba chodiť aj na výdajné miesto. A v konečnom dôsledku je to zákazník, kto rozhoduje,” potvrdila Packeta.