💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Carlos Kaiser mal 13-ročnú kariéru bez jediného odohraného zápasu.
- Kluby mu verili, hoci sa neustále vyhýbal tréningom a zápasom výhovorkami.
- Bol párty zviera, kamarát hviezd a kráľ nočných klubov.
- Jeho príbeh inšpiroval dokument.
Carlos Kaiser nebol futbalista. Bol herec. Šoumen. A brilantný podvodník. Zarábal ako hráč klubov ako Flamengo, Botafogo, Fluminense či Vasco da Gama – bez toho, aby odohral čo i len minútu, píše portál Onefootball. Prezývku „Kaiser“ dostal kvôli podobnosti s Franzom Beckenbauerom, no s legendárnym Nemcom ho nespájalo absolútne nič – okrem vzhľadu.
Carlos futbal využíval ako vstupenku do sveta večierkov, žien a nočného života. A to sa mu podarilo na výbornú. „Kluby podvádzajú toľko ľudí, že bolo načase, aby niekto podviedol ich,“ povedal v rozhovore pre The Sun v roku 2018. „Nemohli ma vyhodiť. Každý tím sa tešil dvakrát – keď som podpísal a keď som odišiel.“
Majster výhovoriek a nočných klubov
Ako sa mu to celé darilo? Dokonale zvládnutým marketingom. Klamal o svojich schopnostiach, ukazoval videá svojho kamaráta Gauchinha a tvrdil, že je to on. A keď mal hrať, vždy sa objavila výhovorka. Raz to bola smrť starej mamy. Inokedy zaplatil hráčovi z juniorky, aby ho zranil.
Stal sa priateľom mnohých futbalistov, ako boli Carlos Alberto Torres, Ricardo Rocha a Renato Gaúcho, aby mal veľkú sieť kontaktov, ktorých by mohol odporučiť vždy, keď potreboval prestúpiť do nového klubu. S fyzickou kondíciou podobnou profesionálnym futbalistom, ale chýbajúcimi zručnosťami, jeho podvod spočíval v podpísaní krátkodobej zmluvy a vyhlásení, že mu chýba zápasová kondícia, takže prvé týždne strávil iba fyzickým tréningom, kde by mohol zažiariť.
Keď musel trénovať s inými hráčmi, predstieral zranenie hamstringu - vtedajšia technológia sťažovala odhalenie podvodu. Mal zubára, ktorý tvrdil, že má ložiskovú infekciu vždy, keď chcel ktorýkoľvek klub ísť ďalej. Dodržiavaním týchto krokov sa mu podarilo zostať niekoľko mesiacov v rôznych kluboch, kde len trénoval, a bez toho, aby bol odhalený ako podvodník.
Vymyslené príbehy v novinách
Ďalšou taktikou bolo spriateliť sa s novinármi, aby o ňom písali vymyslené príbehy. V jednom novinovom článku sa uvádzalo, že sa v Pueble tak skvele bavil, že ho dokonca pozvali, aby sa stal mexickým občanom a hral za národný tím.
Používal tiež hračkárske mobilné telefóny, v tom čase drahé a nezvyčajné, na vytváranie falošných rozhovorov v cudzích jazykoch alebo odmietanie neexistujúcich ponúk na prestup do Európy, aby si vytvoril obraz o sebe ako o cennom hráčovi.
Vraj mu dokonca klub zaplatil šamana, aby ho „vyliečil“, no Kaiser ich ubezpečil: „Zostanem zranený do konca života.“ Jeho najikonickejší kúsok sa však odohral v klube Bangu. Keď ho tréner poslal rozcvičiť sa, Carlos skočil medzi fanúšikov a vyvolal bitku. Dostal červenú kartu ešte predtým, než vôbec nastúpil.
Výsledok? Majiteľ klubu, známy gangster Castor de Andrade, mu po „emotívnom vysvetlení“ zdvojnásobil kontrakt. „Povedal som mu: Boh mi vzal rodičov, ale dal mi vás. A oni vás urážali. Tak som to nezvládol,“ spomína Carlos v dokumente Kaiser: The Greatest Footballer Never To Play Football.
Viac než len podvodník
Kaiser a jeho kariéra nebola zábava len pre neho samotného. Bol zábavou pre celý tím. Získaval vstupy do klubov, zabezpečoval večierky, nosil dievčatá do hotelov. Hráči ho chránili, keď ho chceli majitelia vyhodiť. „Zbližoval tím. Mal hodnotu mimo ihriska,“ hovoril o ňom svetový šampión Carlos Alberto Torres.
A hoci sa dnes jeho príbeh zdá ako prehnané meme, v skutočnosti je fascinujúcim zrkadlom toho, ako môže charizma a lož prekonať talent. Kým ostatní dreli, Carlos žil.
Dnes má 62 rokov a pracuje ako osobný tréner - výhradne pre ženy. Vraj ho už nič nevyrušuje. Futbal bol len kulisa. Cieľom bol život. Ak ti niekto povie, že sa niečo „nedá oklamať“, spomeň si na Carlosa Kaisera. Muža, ktorý sa stal futbalovou legendou bez toho, aby niekedy kopol do lopty.