💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V roku 1952 došlo v Kanade k vážnej jadrovej nehode – reaktor NRX sa prehriatím takmer rozpadol.
- Mladý námorný dôstojník Jimmy Carter bol súčasťou amerického tímu, ktorý pomáhal s demontážou.
- Pod reaktor mohol ísť len na 90 sekúnd, po zásahu mal Carter ešte pol roka v tele stopy rádioaktivity.
- O 27 rokov neskôr zvládol vďaka tomu jadrovú krízu v Three Mile Island – pokojne, vecne, zodpovedne.
Bol chladný deň 12. decembra 1952. Reaktor NRX, hrdina ranných rokov jadrovej vedy, sa nečakane „roztopil”, výkon prudko vyskočil trojnásobne nad limit, došlo k výbuchom vodíka a palivové tyče sa začali topiť. Pod reaktorom sa uložili desiatky litrov vysoko rádioaktívnej vody, pričom išlo o prvý takýto vážny incident mimo Sovietskeho zväzu.
Tréning na tenisových kurtoch
Na scénu vtedy prichádza Jimmy Carter ako súčasť amerického kontingentu. Išlo o tím založený Americkou atómovou komisiou, no ak chceli pomôcť s demontážou reaktora, museli trénovať.
Na tenisových kurtoch si trénovali skrutkovanie na makete, aby každý vedel, čo má robiť – pretože pod reaktor sa smie nahliadnuť len na pár 90‑sekundových šícht. Práca bola extrémne náročná, v ochranných kombinézach zostupovali do kontaminovaného priestoru reaktora, pričom každý pohyb bol presne načasovaný doslova na sekundy.
Carter spolu s 21 ďalšími mužmi striedavo vstupovali do najkritickejších zón reaktora. Manipulovali so súčiastkami, odskrutkovávali poškodené časti, chladili horúce komponenty a odvádzali kontaminovanú vodu. V tme, v zime, pod neviditeľným tlakom smrtiaceho žiarenia.
Rádioaktívne častice mal v moči celé mesiace
Carter sa s odstupom rokov vyjadril, že ešte šesť mesiacov po zásahu mal v moči detegované rádioaktívne častice – dávku, ktorá by dnes bola považovaná za extrémne vysokú. Každý krok bol zostupom do neznáma. Pracovali v úzkych časových intervaloch, pod tlakom nevyspytateľnej techniky a radiačného rizika.
Menili skrutky, demontovali kovové diely, hľadali spôsob, ako dostať reaktor späť pod kontrolu. A podarilo sa im to. Reaktor bol znovu zložený, stabilizovaný a už po štrnástich mesiacoch opäť uvedený do prevádzky.
Tieto minúty a hodiny pod žiarením, obklopené vedcami, technikmi a dôstojníkmi, boli viac než len technickým zásahom – boli testom charakteru. V náročných podmienkach Carter dokázal, že je človekom, ktorý nepotrebuje hluk ani pozlátko, aby zaujal. Sústredený, dôsledný, vytrvalý - presne taký, akým sa neskôr stal aj v politike.
Príprava na inú katastrofu
Keď sa 27 rokov po incidente, 28. marca 1979, odohrala havária v jadrovej elektrárni Three Mile Island, Carterova skúsenosť z Chalk River sa stala neoceniteľnou. Ako prezident koordinoval komunikáciu medzi Bielym domom, regulačnými úradmi a guvernérom Pennsylvánie.
Štyri dni po incidente osobne pricestoval na miesto vo výrazných žltých ochranných čižmách, aby upokojil obyvateľov znepokojených hrozbou výbuchu vodíkovej bubliny. Jeho prítomnosť nepôsobila ako PR gesto, ale ako pokojná istota muža, ktorý jadrovú krízu zažil na vlastnej koži.
Carterova cesta od námorného poručíka k prezidentovi bola formovaná práve týmito momentmi. Po návrate z Kanady pokračoval v jadrovom výskume, študoval fyziku na Union College a pripravoval sa na kariéru v Rickoverovom jadrovom programe.
Tú však napokon prerušil po smrti svojho otca, keď sa rozhodol prevziať rodinnú farmu a neskôr vstúpiť do politiky. Jeho pohľad na jadrovú energiu bol však vždy hlboký a komplexný, vnímal ju z technického, politického aj ľudského hľadiska.
Prezidentský vplyv
Ako prezident Carter presadzoval prísnejšie regulácie jadrovej energie. Podporil vznik Kemenyho komisie, ktorá analyzovala haváriu na Three Mile Island, a následne presadil zmeny v štruktúre amerických regulačných úradov. Pod jeho vedením sa kapacity americkej Jadrovej regulačnej komisie zdvojnásobili a sprísnili sa štandardy bezpečnosti.
Jadrová energia sa tak z nástroja národnej prestíže a súkromného biznisu stala oblasťou pod prísnym dohľadom verejného záujmu. Príbeh Jimmyho Cartera z Chalk River nie je len zaujímavou epizódou z mladosti budúceho prezidenta. Je to ukážka toho, ako jediný zážitok môže formovať osobnosť, pripraviť ju na budúce výzvy a zanechať hlboký odtlačok v jej hodnotovom nastavení.
V kontraste medzi žiarou technológie a tichom zodpovednosti vznikla politická integrita, ktorá sa nedá vyrobiť v televíznom štúdiu ani vymyslieť v kampani. Je to výsledok osobnej skúsenosti, sústredenej odvahy a ochoty ísť tam, kam by iní nevkročili.