V 70. rokoch, v období sociálnych zmien a pokusov o reformy, sa v Berlíne odohral jeden z najtemnejších experimentov svojej doby. Dr. Helmut Kentler, vtedajší odborník na sexuológiu, presvedčil úrady, že problémovým mladým ľuďom, často drogovo závislým či žijúcim na ulici, pomôžu najmä pedofili. Podľa neho im takéto prostredie poskytne stabilitu a zároveň dá šancu týmto dospelým stať sa zodpovednými pestúnmi.
Napriek tomu, že niektorí mladí skončili v domovoch ľudí s trestnou minulosťou týkajúcou sa sexuálneho zneužívania, experiment dostal od mesta Berlín finančnú podporu a pokračoval celé desaťročia. Mnohé z detí utrpeli zneužívanie, ktoré im poznačilo celý život. Niektorí z nich sa dokonca dostali do konfliktu so zákonom.
Berlínska ministerka pre záležitosti mládeže vyjadrila znepokojenie a nazvala tento experiment „kriminálnym činom pod štátnym dohľadom“. Vyšetrovanie, ktoré sa začalo len pred niekoľkými rokmi, odhalilo, že množstvo dokumentov bolo zámerne zadržaných alebo zničených, čo komplikovalo odhalenie pravdy.
Príbehy bývalých účastníkov sú často srdcervúce. Jeden z nich, ktorý bol do programu zaradený už ako mladík, nevedel čítať ani písať a žil ako mužský prostitút na ulici. Kentler však tvrdil, že experiment bol úspechom, hoci zároveň priznával, že bolo jasné, že takéto umiestňovanie bolo protizákonné.
Prípad Kentlerovho experimentu je len časťou širšieho problému, ktorý v 70. rokoch v Nemecku zahŕňal aj snahy o dekriminalizáciu pedofílie a medializované škandály v inštitúciách, ako bola známa škola Odenwald, kde desaťročia dochádzalo k masívnemu sexuálnemu zneužívaniu.
Dnes, s novými poznatkami a verejným tlakom, nemecké úrady čelia požiadavkám na úplné sprístupnenie dokumentov a zabezpečenie spravodlivosti pre obete tohto temného obdobia.