Hoci o ničivej sile jadrových zbraní máme aspoň základnú predstavu, realita ďaleko presahuje naše predstavy. Či už si videl výstražné dokumenty, ako kultový Threads z BBC, alebo film Oppenheimer od Christophera Nolana, predstava jadrového výbuchu zostáva jednou z najtemnejších obáv ľudstva.
Ale ako presne vyzerá a znie taký výbuch – na vlastné oči a uši?
Americká armáda počas 40. až 60. rokov vykonala stovky testov a zaznamenala ich na film. Dnes máme k dispozícii digitalizované zábery, ktoré odhaľujú desivú silu týchto zbraní – bez hollywoodskej dramatizácie, len holý fakt.
Fyzik Greg Spriggs zozbieral a zrekonštruoval viac ako 9 000 filmových záznamov z testov vykonaných medzi rokmi 1945 a 1962. Medzi najznámejšie patrí test na atole Bikini v roku 1946 – výjav, ktorý dodnes mrazí.
Zábery ukazujú ohnivú guľu, následnú rázovú vlnu a ikonický hríbovitý oblak, ktorý je symbol totálneho zničenia. Spriggs vysvetľuje, že teploty pri výbuchu dosahujú 10 až 15 miliónov kelvinov. Pre porovnanie, bežná izbová teplota je okolo 293 kelvinov. Inými slovami, nezostane z teba nič.
Ešte desivejší než obraz môže byť samotný zvuk. Zábery z testu v Nevade z roku 1953 ukazujú tri fázy výbuchu: najprv znepokojujúco tichý záblesk, potom sa zjaví oblak a až následne prichádza ohlušujúci výbuch. Tento časový odstup môže pôsobiť nadprirodzene, ticho pred apokalypsou.
Niektorí svedkovia z Hirošimy a Nagasaki dokonca uvádzali, že bomba bola len „nehlučný záblesk“. Dôsledky však boli okamžité a ničivé. Od roku 1945 nebola žiadna jadrová zbraň použitá v boji. A keď vidíme, čoho sú schopné, môžeme len dúfať, že to tak zostane navždy.