Martina Šimkovičová, ministerka kultúry Slovenskej republiky, stále vyvoláva kontroverzie, najmä kvôli zastaveniu financovania LGBTI+ projektov, čo vyvoláva kritiku za diskrimináciu a obmedzovanie slobody kultúry. Zároveň sa na kamery vyjadruje arogantne, agresívne a drzo voči novinárom či ku komukoľvek, kto sa nebodaj opováži zaujímať o jej prácu. Za ktorú je platená z daní Slovákov. Ministerka taktiež vykonala personálne zmeny na čele významných kultúrnych inštitúcií, ktoré mnohí vnímajú ako politicky motivované a ohrozujúce ich nezávislosť. Kritiku si vyslúžila aj za svoje vyjadrenia a podporu konšpiračných médií, čo viedlo k podaniu trestného oznámenia a návrhom na jej odvolanie. Tieto kroky vyvolali širokú diskusiu o smere slovenskej kultúrnej politiky a podpore rozmanitosti. Ako sa však prístup ministerky Šimkovičovej líši od kultúrnej politiky iných ministrov v Európe?
1. Andreas Babler - Rakúsko
Babler je predseda rakúskej Sociálnodemokratickej strany (SPÖ) a od marca 2025 aj vicekancelár a minister pre bývanie, kultúru, médiá a šport. Opakovane podporuje práva LGBTIQ+ komunity – vyzval na zákaz konverzných terapií, ktoré by mali údajne pomôcť "vyliečiť sa" z homosexuality a na úplnú ochranu pred diskrimináciou vo všetkých oblastiach života.
Osobne sa zúčastnil Pride Parade vo Viedni a verejne vyjadruje solidaritu s LGBTIQ+ ľuďmi. V oblasti kultúry presadzuje inkluzívnu spoločnosť so zameraním na rovnosť a rozvoj otvorených kultúrnych aktivít. Kritizuje tiež pravicový populizmus, ktorý šíri nenávisť voči sexuálnym menšinám. V septembrových parlamentných voľbách v roku 2024 získala SPÖ 21,1 % hlasov, čo predstavuje mierny pokles oproti predchádzajúcim voľbám, ale stále si udržala stabilnú podporu.
2. Nicholas Yatromanolakis - Grécko
Yiorgos Yatromanolakis bol zástupcom ministra kultúry a športu Grécka zodpovedným za súčasnú kultúru v rokoch 2021–2023. Ako prvý otvorene gay minister v histórii Grécka výrazne prispel k posilneniu LGBTI+ reprezentácie v politike.
Vo svojej politickej kariére sa sústreďuje na ľudské práva, sociálnu inklúziu a zdravie detí. Bol zakladajúcim členom centristickej strany To Potami, kde viedol kampaň za reformy zamerané na transparentnosť a otvorenosť. Aktívne spolupracuje s rôznymi organizáciami podporujúcimi rovnosť a práva menšín, pričom sa snaží o modernizáciu a inkluzívnosť kultúrnej politiky v Grécku.
3. Lubna Jaffery - Nórsko
Lubna Jaffery je nórska ministerka kultúry a rovnosti od júna 2023 za Labour Party. Je silnou podporovateľkou práv LGBTI+ komunity a presadzuje inkluzívnu kultúrnu politiku, ktorá odráža rozmanitosť spoločnosti. Podporuje financovanie kultúrnych projektov zameraných na LGBT+ tému a organizuje kampane na zvýšenie povedomia o právach menšín.
V júni 2024 počas Oslo Pride získala ocenenie „Queer Patronka“ a prezývku „Gay mama“ za svoju angažovanosť. Pri tejto príležitosti v talkshow „Skeiv Preik“ odhalila svoje poprsie, čo vyvolalo búrlivý potlesk a pochvalu od premiéra Jonasa Gahra Størea. Jaffery verejne podporila zákaz konverzných terapií, ktorý považuje za historický úspech. Vďaka svojej viditeľnej podpore LGBTI+ práv patrí medzi najvýznamnejšie spojenkyne komunity medzi európskymi ministromi kultúry.
4. Élisabeth Baume-Schneider- Švajčiarsko
Élisabeth Baume-Schneider je švajčiarska ministerka spravodlivosti a kultúry, členka Sociálnodemokratickej strany, známa svojím aktívnym podporovaním práv LGBTI+ komunity a inkluzívnej kultúrnej politiky.
Zameriava sa na ochranu práv menšín, posilnenie rodín s rodičmi LGBTI+ a nebinárnych osôb, ako aj boj proti diskriminácii a obchodovaniu s ľuďmi. Jej cieľom je vytvoriť otvorené a rovnostárske spoločenské prostredie, kde má každý právo zúčastňovať sa verejného života.
Baume-Schneider podporuje kultúrnu rozmanitosť a rovnosť, pričom vo svojej práci zdôrazňuje pluralizmus a toleranciu. Aktívne sa angažuje v kultúrnych projektoch reflektujúcich rôznorodosť spoločnosti a presadzuje rovnosť pohlaví a práv menšín na národnej aj medzinárodnej úrovni.
5. Martin Baxa - česko
Martin Baxa je minister kultúry Českej republiky od decembra 2021, sa aktívne angažuje v podpore práv LGBT+ komunity. V rámci svojej politickej kariéry sa podieľal na legislatívnych iniciatívach, ktoré smerujú k zrovnoprávneniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia. V máji 2022 sa stal spolupredkladateľom návrhu zákona na legalizáciu manželstiev osôb rovnakého pohlavia v Českej republike. Vyjadril sa, že tento krok povedie k plnej rovnosti ľudí rovnakého pohlavia a že silné láskyplné puto medzi ľuďmi by malo byť rovnaké pre všetkých
Okrem toho, ako minister kultúry, podporuje iniciatívy, ktoré zohľadňujú rozmanitosť a inklúziu v kultúrnom sektore. Jeho účasť na podujatiach ako Prague Pride 2025, kde pôsobil ako patrón, svedčí o jeho záväzku podporovať LGBT+ komunitu a jej viditeľnosť v kultúrnom živote krajiny.
V rámci svojej kultúrnej politiky sa zameriava na zvyšovanie dostupnosti kultúry pre všetkých občanov, podporu kultúrnej rozmanitosti a ochranu kultúrneho dedičstva. Tieto kroky naznačujú jeho záväzok k vytváraniu inkluzívneho a otvoreného kultúrneho prostredia v Českej republike.
6. Lisa Nandy - Veľká Británia
Lisa Nandy je britská ministerka kultúry, médií a športu od júla 2024 a členka Labour Party. Je známa silnou podporou práv LGBT+, najmä transrodových osôb. V roku 2020 sa pripojila k iniciatíve Labour Campaign for Trans Rights, bojujúcej proti transfóbii, a kritizovala skupiny považované za trans-exkluzívne.
Nandy verejne obhajuje práva transrodových ľudí, čo viedlo k sporom, napríklad s autorkou J.K. Rowlingovou. Ako ministerka sa zasadzuje za inkluzívnu kultúru a médiá a podporuje rozmanitosť v britskom televíznom priemysle, kde je podľa nej pracovná trieda výrazne podreprezentovaná. V prieskume medzi členmi Labour Party z marca 2025 dosiahla neto schválenie +38,87 %. V širšom verejnom prieskume z februára 2025 mala 20 % priaznivých a 12 % nepriaznivých názorov, čo naznačuje mierne pozitívny vnímanie medzi verejnosťou. Celkovo je významnou političkou, ktorá aktívne presadzuje práva LGBT+ komunity a inkluzívnu kultúrnu politiku.
Martina Šimkovičová svojimi krokmi zastavením financovania LGBTI+ projektov politickými čistkami a podporou konšpiračných médií výrazne znižuje dôveru v nezávislosť a pluralitu slovenskej kultúry. Jej politika je v ostrom protiklade s inkluzívnym a progresívnym prístupom väčšiny európskych ministrov čím ohrozuje rozmanitosť slobodu prejavu a základné hodnoty demokratickej spoločnosti.