💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Donald Trump chce znovu otvoriť Alcatraz pre „spodinu spoločnosti“.
- Väznicu plánuje výrazne rozšíriť a prestavať, spolupracuje na tom FBI aj ministerstvo spravodlivosti.
- Zverejnil AI fotku, kde pózuje ako pápež.
- Kritici hovoria o výsmechu veriacim, Trump sa bráni humorom. Pápežský look doplnil aj pózou zo Star Wars.
- Navrhuje 100-percentné clo na filmy vyrobené mimo USA, vraj ide o národnú bezpečnosť a záchranu Hollywoodu.
- Opatrenie je však nejasné, médiá a odborníci pochybujú o jeho realizovateľnosti.
- Trump tvrdí, že chce späť filmy „Made in USA“, ale detailný plán zatiaľ chýba.
Americký prezident Donald Trump nariadil znovu otvoriť väznicu Alcatraz, do ktorej chce poslať tých najhorších zločincov. Informoval o tom na svojej sociálnej sieti Truth Social. Nechvalne preslávená kázeň na malom ostrovčeku ležiacom asi dva kilometre od pobrežia San Franciska slúžila do marca 1963, teraz je historickou pamiatkou a hojne navštevovanou turistickou atrakciou.
„Ameriku príliš dlho sužujú brutálni, násilní a opakovaní zločinci, spodina spoločnosti, ktorí nikdy neprispejú ničím iným ako biedou a utrpením,” napísal Trump. Poznamenal, že v minulosti sa Spojené štáty nezdráhali zatvoriť najnebezpečnejších zločincov ďaleko od všetkých, kde nemohli nikomu ublížiť.
„Tak to má byť. Už nebudeme tolerovať recidivistov, ktorí na uliciach šíria špinu, zabíjanie a chaos,” dodal s tým, že nariadil väzenskému úradu, aby spoločne s ministerstvom spravodlivosti, Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) a ministerstvom vnútornej bezpečnosti opätovne otvorili výrazne rozšírený a prestavaný Alcatraz.
Preslávená federálna väznica v niekdajšej pevnosti Alcatraz v Sanfrancúzskom zálive bola zriadená v auguste 1934 a slúžila do marca 1963. Väčšina z väzňov, ktorí sa odtiaľ pokúsili utiecť, nemala nádej. Boli chytení, zastrelení na úteku, alebo sa utopili.
Ostrov je dnes historickou pamiatkou a turistickou atrakciou. Vedľa väznice samotnej sú tu k videniu zvyšky pôvodného vojenského opevnenia a najdlhšie fungujúci maják na západnom pobreží USA. Alcatraz je pod správou národných parkov, územie je totiž kolóniou morských vtákov a iných vzácnych živočíchov.
Bizarná fotka v úlohe pápeža
Okrem toho americký prezident Donald Trump čelí kritike po tom, čo zverejnil svoju fotografiu, na ktorej sa vydáva za pápeža. Snímka vygenerovaná umelou inteligenciou sa v piatok večer objavila na jeho účte na sociálnej sieti Truth Social a na oficiálnom účte Bieleho domu na sociálnej sieti X.
Britský denník The Guardian píše, že podľa niektorých reakcií si Trump robí srandu z katolíkov. Katolícka cirkev pritom drží deväťdňový smútok po pohrebe pápeža Františka, ktorý sa uskutočnil 26. apríla.
Trump má na „pápežskej” snímke bielu sutanu, na krku zlatý kríž a na hlavu bielu mitru so zlatými ornamentmi. V tvári má neprístupný výraz a pravým ukazovákom mieri na nebo. Americký prezident snímku zverejnil len niekoľko dní pred tým, ako vo Vatikáne začne konkláve, ktoré vyberie Františkovho nástupcu.
Podľa bývalého talianskeho premiéra Mattea Renziho je fotografia hanblivá. „...uráža veriacich, uráža inštitúcie a ukazuje, že líder pravicového sveta rád robí vilomeniny,” napísal Renzi.
„Na snímke nie je nič šikovné ani vtipné, pán prezident,” odkázali Trumpovi biskupi v americkom štáte New York. „Práve sme pochovali nášho milovaného pápeža Františka a kardináli sa chystajú na slávnostné konkláve, aby zvolili nástupcu svätého Petra. Nerobte si z nás srandu,” požiadali.
Kritika z každej strany
Americký kardinál Timothy Dolan dnes podľa agentúry Reuters o Trumpovom rokovaní povedal, že "nebolo dobré”, ale odmietol sa vyjadriť k tomu, či by sa katolíkom, ktorých sa dotkol, mal prezident ospravedlniť.
Reuters píše, že fotografia Trumpa-pápeža sa dnes objavila na titulných stránkach rôznych talianskych novín. Väčšina z nich snímku odsúdila alebo dala najavo pobúrenie, niektoré pravicové denníky ale uviedli, že treba fotografiu vnímať ako vtip.
Trumpa sa už v sobotu zastal jeho viceprezident JD Vance, keď povedal, že „všeobecne mu nevadí, keď ľudia rozprávajú vtipy, a vadí mu, keď ľudia začínajú hlúpe vojny, v ktorých zomierajú tisíce mojich krajanov”.
Trump už pred niekoľkými dňami vtipkoval, že by rád stál na čele katolíckej cirkvi. Povedal, že by sám pre seba bol „voľbou číslo jeden” pre pozíciu pápeža. Potom ale odporučil, aby sa Františkovým nástupcom stal kardinál Dolan.
Trump nie je katolík a do kostola pravidelne nechodí, pripomína The Guardian. Pohrebu pápeža Františka sa zúčastnil. Aby toho nebolo málo, Trump zverejnil aj fotku, kde pózuje ako postava zo Star Wars. Americký prezident si však zrejme neuvedomil, že drží v ruke svetelný meč červenej farby, ktorá symbolizuje zlo. Alebo?
Trump ako záchranca Hollywoodu?
Prezident Spojených štátov Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social oznámil clo vo výške sto percent na všetky filmy vyrobené v zahraničí. Filmový priemysel v USA vrátane Hollywoodu je podľa Trumpa zámerne ničený cudzími štátmi, takže je to hrozba pre národnú bezpečnosť. Nad zámerom však panuje veľa nejasností, upozorňujú agentúry a tlač. Americké filmové štúdiá zatiaľ oznámenie nekomentovali.
„Filmový priemysel v Amerike Zomiera veľmi rýchlou smrťou,” napísal Trump. Poznamenal, že iné krajiny ponúkajú rôzne stimuly, aby z USA odlákali amerických filmárov a štúdiá. „Hollywood a mnoho ďalších miest v USA je zničených. Je to sústredené úsilie iných krajín, teda hrozba pre národnú bezpečnosť. Je to navyše šírenie správ a propagandy!” uviedol.
Trump v príspevku oznámil, že poveril ministerstvo obchodu, aby okamžite začalo proces zavedenia stopercentného cla na všetky filmy vyrobené mimo USA, ktoré následne do Spojených štátov mieria. Následne veľkými písmenami dodal, že Američania chcú opäť filmy vyrobené v USA.
Podľa médií nie je úplne jasné, čo konkrétne Trump svojím oznámením mieni. Produkcia filmu má totiž rôzne fázy, ktoré sa môžu uskutočniť v rôznych krajinách. „Technicky povedané veľká väčšina filmov premietaných v amerických kinách vzniká v USA,” uviedol list The New York Times, ktorý sa pýta, či nové clá budú platiť aj pre snímky, ktoré sú natočené len čiastočne v zahraničí.
Podľa agentúry Reuters nie je jasné, či clá budú platiť len na filmy premietané v kinách, alebo tiež na snímky na platformách a či základom pre výpočet cla budú výrobné náklady či príjmy, ktoré filmy vygenerujú. V prípade amerických filmov sa koncentrujú v Spojených štátoch hlavne fázy produkcie pred a po samotnom nakrúcaní.
Skôr problém ako riešenie?
To sa v mnohých prípadoch odohráva v zahraničí, kde veľké americké štúdiá skutočne čerpajú filmové stimuly, ktoré ponúka rôzne krajiny, v ktorých je často aj lacnejšia pracovná sila. Tento postup sa negatívne dotýka predovšetkým remeselných profesií pri nakrúcaní. Podľa združenia International Alliance of Theatrical Stage Employees v USA za posledné tri roky v tomto odvetví zaniklo 18-tisíc pracovných miest.
Podľa špecializovanej spoločnosti ProdPro, ktorú cituje agentúra Reuters, je Kalifornia až šiestou najobľúbenejšou lokalitou pre nakrúcanie po Kanade, Británii, strednej Európe či Austrálii. Ku koncu minulého roka tak kalifornská vláda oznámila vznik rozsiahleho programu daňových stimulov, ktorý by mal mať dotáciu 750 miliónov dolárov.
Špecializovaný server Hollywood Reporter vymenúva niektoré z filmov, ktorých by sa clá mohli dotknúť. Popri novej kapitole série filmov Mission: Impossible s Tomom Cruisom spomína aj film Balerína od režiséra Lena Wisemena, ktorý sa nakrúcal v Česku a tento rok dostal českú filmovú stimuláciu vo výške 187 miliónov českých korún. Vlani potom český štát poskytol americkej platforme Netflix stimul vo výške 428 miliónov korún za film Vyslobodenie 2.
Zavádzanie ciel na dovoz tovaru z desiatok krajín sveta sa stalo najviditeľnejšou súčasťou Trumpovej hospodárskej stratégie, ktorá má podľa neho priviesť výrobu do USA a vyrovnať americký obchodný deficit. Vyhrotený colný spor vedie Washington s Čínou. Tamojší filmový úrad okrem iného oznámil, že Čína „primerane” zníži dovoz amerických filmov oficiálne uvádzaných v čínskych kinách.