Údivu sa nemožno čudovať, Coco uvelebená na jeho ramene je totiž samica líšky obyčajnej, ktorá s poľovníkom a popularizátorom ochrany prírody žije na Prostějovsku už päť rokov, píše Marie Hynková z portálu iDnes.
Zaobstarať si líšku pritom nie je len tak. „Coco bola osirelé mláďa, ktoré sa dostalo do záchrannej stanice,“ približuje 39-ročný vyučený tesár, ako sa o svojej súpútnici prvýkrát dozvedel.
Vtedy už dlhší čas premýšľal, čo viac by mohol urobiť pre ochranu prírody a ako túto tému priblížiť pútavou formou aj deťom. A napadlo ho, že by do starostlivosti mohol prevziať niektoré z líščiat, ktoré prídu o rodičov. Týchto šeliem je totiž na našom území toľko, že poľovníci musia ich počty masívne znižovať, aby zachovali rovnováhu voči ďalším zvieratám, ktoré líšky lovia.
Na chov musí byť povolenie
Dať domov takému mláďaťu však nemôže každý záujemca. „Líška je z hľadiska zákona nedomestikované zviera. Iba v Rusku sa ich podarilo v zajatí vyšľachtiť takým spôsobom, aby sa správali ako psy, teda počúvali pokyny, neutekali a držali sa vo svorke. V tom okamihu sa stávajú zvieratami zo záujmového chovu,” opisuje Holík.
Ten musel najprv získať súhlas krajského úradu pre životné prostredie a potom dostal povolenie na chov líšky v zajatí s tým, že mu bude pomáhať pri vzdelávaní mládeže. Keď mu zo záchrannej stanice zavolali, že sa k nim dostalo maličké líščie mláďa, neváhal a Coco prevzal do starostlivosti.
„Mláďatá líšok sa rodia slepé, vo voľnej prírode sa teda nemajú šancu o seba postarať. Mláďa musíte kŕmiť, starať sa oň a ono si vás vtlačí. V tom okamihu sa pre neho stávate jeho matkou,” líči poľovník.
V prvých mesiacoch pre neho bola starostlivosť o Coco prácou na plný úväzok, neustále ju mal nablízku a bral si ju aj do práce. Bolo totiž potrebné, aby s pôvodne divokým zvieraťom nadviazal čo najbližší kontakt.
Najprv ju kŕmil umelým mliekom a mäsovými kapsičkami, podobne ako sa kŕmia osirelé šteňatá alebo mačiatka. Neskôr mohol prejsť na tuhú stravu v podobe masových granúl.
„Je to skladovateľná, dávkovateľná plnohodnotná strava. Máme dodávateľa z Veľkej Británie, ktorý garantuje, že je v granulách 80 percent mäsa. Líška je metabolicky podobná mačke, sú to teda granule, ktoré obsahujú vlákninu a minerály, ktoré potrebuje mačací organizmus, dôležitý je aj obsah taurínu,” odhaľuje.
Okrem stravy s obsahom mäsa má Coco rada aj zeleninu alebo sladké ovocie. „Nerád vidím, keď lovia zvieratá, sám jej tak nedávam surové mäso, aby som jej lovecké pudy nepodporoval. Ale samozrejme ak sa jej do výbehu dostane nejaký votrelec, tak ho uloví, predsa len je to stále šelma,” konštatuje poľovník.
Z bytu sa stala nora
Ohľadom odmien to nemá jednoduché. „Coco je veľmi maškrtná, s bežnými maškrtami u nej vôbec neuspejete,“ smeje sa netradičný chovateľ. Je podľa neho ťažké nájsť dobroty, ktoré by ju presvedčili, že stojí za námahu poslúchnuť nejaký pokyn. Napriek tomu, že líšky sú psovité šelmy, mentálne podľa neho fungujú skôr ako mačky.
Pokiaľ teda Holík nejakú žiadanú pochutinu nájde, musí jej mať zásobu a využívať ju múdro. Tajomstvom, ktoré na Coco funguje, je momentálne hovädzie mäso. „Coco miluje hovädzí burger. Tepelne spracovaný, bez soli a korenia, to mi na podplácanie a odmeny funguje najlepšie,” prezrádza.
Podľa požiadaviek na kvalitné životné podmienky pre zvieratá v zajatí musia mať líšky priestor, ktorý bude rešpektovať ich potreby. Pretože však možnosť osvojiť si Coco prišla pre Holíka náhle a nečakane, musel dočasne pristúpiť k núdzovému riešeniu a priviezol si ju do svojho bytu na sídlisku.
„Boli to samozrejme neštandardné podmienky, ale len do doby, kým sme pre ňu vybudovali zázemie. Toto vážne nechcete, vy totiž žijete pri líške, nie líška u vás, z vášho bytu sa stane nora,” vysvetľuje.
„Sú to deštruktívne tvory, zvládnu všade vyskočiť a Coco rada rozcupovala na kúsočky všetko, čo sa k nej dostalo,“ spomína. Líšky dokážu vyskočiť až 150 centimetrov do výšky a tiež veľmi hrabú.
Dnes má svoj komfort
Po mesiacoch spolužitia v byte sa Coco mohla presunúť do vybudovaného zázemia v neďalekých Kobeřicích, ktoré momentálne zdieľa s ďalšou zachránenou líškou. Má tam dostatočný komfort pre všetky svoje potreby, ale trávi aj veľa času mimo koterca.
„Keď chodíme von, mám ju na vodítku. Predtým sme používali postroje, ale z tých sa Coco naučila vyvliecť ako Houdini, takže teraz už chodíme len s obojkom. Zo psov a mačiek strach nemá, dokáže sa ubrániť, ale na každej prechádzke sa snažím čo najviac pozorovať okolie a prípadným hrozbám predchádzať,” hovorí poľovník.
Ten pôvodne vôbec neuvažoval, že by zanechal nevyhnutného lovu líšok, ktorý napomáha rovnováhe medzi druhmi v prírode, silný zážitok pred niekoľkými rokmi ho však prinútil zmeniť názor.
„Coco mala v tom čase asi dva alebo tri mesiace a mal som ju so sebou pri práci v lese. Robili sme s drevom a Coco sa v tom období držala vždy v okruhu pár desiatok metrov okolo mňa. Nemala ešte vodítko s obojkom, pretože na zavolanie zakaždým prišla, bola ešte mláďa,” spomína Holík. Po obede sa však v návale energie stratila z dohľadu a na zavolanie neprichádzala.
Napínavé pátranie
Po márnom pátraní a volaní teda Holík odviezol kolegov po práci z lesa a potom sa sám vrátil, rozhodnutý na mieste pokojne aj prespať, kým sa za ním Coco nevráti. „Hovoril som si, že tu na ňu musím počkať, pretože sa zobudí a bude ma hľadať,“ vysvetľuje.
Na mieste, kde obedovali, sa teda usadil a bol presvedčený vydržať tak dlho, kým sa líšče mláďa neobjaví. Minula však siedma hodina večer a Coco stále neprišla.
„To viete, že to človeka zasiahne, oplače to, že je preč. V tej chvíli som sa obrátil na patróna všetkých poľovníkov svätého Huberta a sľúbil mu, že ak sa mi Coco vráti, tak kým so mnou bude žiť, žiadnu líšku už neulovím,” rozpráva.
O pol hodiny sa Coco objavila na horizonte. „Pribehla ku mne, nadšená, že ma vidí, ako by sa pýtala, kde som tak dlho bol ja. Bolo to emotívne stretnutie, predsa len sme už mali vytvorené puto,” usmieva sa Holík. A pripomína, že teraz je na ňom, aby dodržal svoju časť sľubu, a preto líšky neloví, hoci sa kvôli tomu občas dostáva do konfliktu s kolegami.
Do voľnej prírody už nemôže
Coco je už po piatich rokoch zvyknutá na ľudí a pre Holíka je tak neoceniteľným pomocníkom na prednáškach pre deti s tematikou ochrany prírody.
„Samozrejme musím deťom vysvetľovať, že toto je špeciálna líška, ktorá je iná ako tie, ktoré by mohli stretnúť vo voľnej prírode,“ spomína Holík s tým, že sa snaží najmladšiu generáciu odovzdávať základy rešpektu k prírode aj divokým zvieratám.
Jeho líška sa však už do voľnej prírody vrátiť nemôže, pretože je zvyknutá na ľudí. „Zvieratá vychované človekom sa ľudí neboja, čo môže spôsobiť veľa problémov,“ objasňuje poľovník.
Líšky zbavené strachu sa môžu objavovať v mestách, kde žerú voľne dostupné zvyšky jedla. Pretože majú agresívnejšie zažívanie ako psy alebo mačky, zvládnu konzumovať aj menej požívateľné veci.
„Sú výborné zberačky, také upratovačky, ktoré zožerú všetko. Sú to šelmy a všetky šelmy hospodária s energiou tak, aby ju strácali čo najmenej. Takže sú to oportunisti a čím lepšie je potrava dostupná, tým jasnejšia je to pre nich voľba,” odhaľuje Holík.
Líšky sa v zajatí dožívajú až pätnástich rokov, dôležité je pravidelné očkovanie a kontroly na veterine. Coco s Holíkom za rok zvládnu niekoľko desiatok náučných prednášok a vďaka projektu Fox Savior sa im podarilo získať peniaze na nákup dronu s termovíziou.
Ten pomôže včas objaviť schované mláďatá divokej zveri na poliach a tým ich ochrániť pred poľnohospodárskymi strojmi. Aktívni sú tiež na sociálnych sieťach.
Záujem spoznať ochočenú líšku a dozvedieť sa viac o českej prírode majú vo všetkých kútoch republiky. „Keď chcete niekoho učiť, musíte mať spojenca. Ona je môj spojenec a ja som jej hovorca. Jej totiž ľudia nerozumejú, mne áno. Ale ak chcú chápať, čo o rešpekte k prírode a zveri hovorím, je vec druhá,” uzatvára Holík.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.