Nemeckí velitelia od maršalov po poručíkov, ktorí stáli so svojimi jednotkami od Biskajského zálivu až po obkľúčený kotol Stalingradu a od severného Nórska po Saharu, museli pozerať, keď 5. decembra 1942 dostali rozkaz, ktorý niesol v záhlaví označenie „Tajný!“, v ktorom sa dozvedeli, že si majú dávať pozor na myši. Neoznamoval im to nikto menší ako vrchné veliteľstvo nemeckej pozemnej armády zo Zossenu pri Berlíne, píše Milan Vodička z portálu iDnes.
Ale prišlo to neskoro, myši už porazili celú nemeckú tankovú divíziu, ktorá kriticky schádzala, keď sa Nemci snažili zabrániť obkľúčeniu 6. armády pri Stalingrade. Mimochodom, boli to české tanky vyrobené v Prahe-Libni.
Celé to začalo o pol ôsmej ráno 19. novembra 1942. Zatiaľ čo 6. armáda generála Paulusa sa už týždne pokúša prebiť troskami Stalingradu k Volge, ďaleko za jej chrbtom, v hlbokom tyle desiatky kilometrov od pekelného mesta, pretínajú pokojný život vojakov na odľahlej fronte salvy striel a rakiet. Začína sovietska delostrelecká príprava, predohra ku gigantickej obkľučovacej operácii. Po hodine a pol sa ozýva mohutné „urrrá“: do pohybu sa dávajú vlny pechoty a tanky. Postupne vyrazil milión mužov.
Že tá možnosť tu je, videli na mape ako ruskí, tak nemeckí generáli. Ako sa Nemci v lete naťahovali k Stalingradu, front sa smerom k nemu stále viac zužoval ako šípka. A teraz Rusi zaútočili zhora a ďalší deň aj zdola, aby šípku preťali ďaleko od hrotu. Plány na túto akciu začali chystať už v septembri. V ceste im stoja Rumuni, o ktorých kvalitách si Nemci nerobia ilúzie. Ale práve pre ten prípad majú vo vrecku záchranný plán.
Čakali len na túto chvíľu
V zázemí čaká celý tankový zbor. Čaká tam len na túto chvíľu. Má vyraziť, rozbiť ruskú prílivovú vlnu a vrhnúť ju späť. Istí Rumunov. Tých, čo držia severné krídlo, aj tých na juhu. Dôjde k nim rýchlo: vedie tam rovná step – keď sa dáva pozor na rokliny, ktoré ju brázdia, je to ideálny terén pre bleskové smeče, ktoré Nemci so svojimi panzermi vedia.
Tankisti dostali rozkaz, skočili do tankov, naštartovali... a nič. Ďalší pokus a znova nič. Tanky zostali bez zvuku a pohybu, zamrznuté a nanič. Len nehybné hory ľadovej ocele.
Zhruba v tom čase rinčí v Hitlerovom alpskom Orlom hniezde telefón. Prichádza odkaz, že Rusi zaútočili, ale armáda uviedla do pohotovosti tankový zbor generála Ferdinanda Heima, takže všetko je v poriadku. Nie je. Tie tanky, ktoré stoja a nejdú naštartovať, tvoria jadro Heimovho zboru.
Na pomoc Rumunom vyráža len asi tretina zo sto štyroch strojov, ktoré má 22. tanková divízia v stave. Niektoré aj naštartovali, ale mnoho ich potom skratovalo a zhaslo. Pár ich od skratov začalo horieť. Ale aj niektoré z tých, čo sa rozbehli, mali problémy. Neotáčali sa im veže, nefungovala optika, jednoducho všetko, čo malo kábel alebo bolo na elektrinu.
Desať dní predtým povie Hitler v Mníchove na oslavách puču z roku 1923 svojim starým spolustraníkom o Stalingrade, kde už mesiace zúri najväčšia bitka ľudských dejín: „Nie je na Zemi sila, ktorá by ma odtiaľ dostala.“ Nakoniec jednou z tých síl boli aj myši.
Myší raj
Košatejšie vysvetlenie treba začať tým, že v Sovietskom zväze bolo prvý vojnový rok počasie presne ako podľa učebnice o klíme. V zime napadlo veľa snehu, takže aj keď mrzlo, myši vo svojich norách nevymrzli. A pretože bolo veľa snehu, bolo na jar tiež veľmi vlhko, čo prospieva poliam. A leto 1942 bolo na juhu krajiny slnečné a horúce. Presne také, ako tam býva.
Takže ľudia čakali skvelú úrodu. Lenže do toho vošli nemecké tankové kolóny. Úrodu nikto neupratal a zrelé zrno vyzeralo z klasov na zem. Bol to myší raj. A tak sa hlodavce premnožili.
Na jeseň dorazila aj 22. tanková divízia, a ako jej povedali, zakonzervovala svoje stroje v tyle. Niektoré boli v stodolách, niečo v maskovaných okopoch. Aby boli tanky aspoň trochu chránené pred mrazmi, obložili ich vojaci slamou. A do tých tankov si vliezli myši, aby tam prečkali zimu.
Zvieratá vníma človek ako jednoduché stvorenia, ale sú chvíle, napríklad keď kuna vyčíňa v garáži, kedy zistí, že v niečom sú podobné ľuďom. Napríklad sú maškrtné. Veľa z nich rada ohrýza elektrické káble, snáď im to vonia, snáď im chutia, možno to tie myši nudiace sa v tanku len bavilo – alebo si z ohrýzanej bužírky stavali hniezda.
S tým sa spojila ešte jedna vec. Nemci cez leto urazili k Stalingradu veľmi dlhú cestu. Stovky kilometrov. Zásobovacie trasy sa im natiahli až na prasknutie. Bojujúca armáda spotrebuje veľa pohonných hmôt. A tak tankisti z 22. divízie nenahadzovali motory, aby ich vyskúšali. Takže nevedeli, že im tanky myši vyradili.
K tomu sa pridalo, že Heimov zbor nedostal jasné inštrukcie, kadiaľ „Ivan“ preniká, takže tankisti postupovali jedným smerom a potom zase iným. Tiež nedorazili súčiastky, ktoré sa montujú na zimu na pásy, takže aj tankom to kĺzalo a točili sa. Zvyšok už je história.
Experti občas radi špekulujú, čo by bolo, keby sa myši do tankov nenasťahovali. Je to možno zaujímavá zábava, ale realita bola taká, že pár desiatok zastaraných ľahkých českých tankov nemohlo sovietsku vlnu spevnenú oveľa silnejšími tankami T-34 zaraziť.
„Tschechisch“
Boli to naozaj české tanky, ktoré sa pôvodne volali LT-38, vyrábali ich spoločne Škoda s ČKD, Nemci si ich po okupácii prevzali ako korisť a premenovali na PzKpfw 38(t), pričom to „t“ v zátvorke znamenalo tschechisch.
Za pol roka už s nimi wehrmacht vyšiel do boja a v prvých ťaženiach vojny mali povesť pomaly najlepších nemeckých tankov. Budúci maršal Rommel ich mal vo svojej tankovej divízii, s ktorou tvoril útočný hrot blitzkriegu a prerazil cestu Francúzskom, tretinu. A nemohol si ich vynachváliť.
V záverečnom reporte napísal, že pri denných dávkach, ktoré robili dvesto kilometrov s rekordom 340 kilometrov, preukázali lepšie podvozky ako nemecké tanky. Bolo horkou iróniou, že Francúzsko pomohli poraziť tanky, ktoré naivne venovala Hitlerovi, keď nechalo na holičkách Československo.
Nemeckí fotografi ich radi fotili a tlačili v časopisoch. Možno nájsť hlásenie, ako ničili aj silnejšie francúzske tanky tak, že okolo nich krúžili a triafali ich do pásov. Tiež najúspešnejší nemecký tankista celej vojny Otto Carius napísal vo svojich pamätiach, ako sa tešili, až ich dostanú.
Lenže vo vojne uháňa pokrok rovnako rýchlo ako smrť, a tak sa už po vpáde do Sovietskeho zväzu sťažoval: „Preklínali sme príliš krehký a nepružný pancier, ktorý bol navyše znitovaný, takže lietajúce kusy nášho vlastného brnenia a nity narobili viac škody ako granát sám.“ Carius takto prišiel o niekoľko zubov a tešil sa na novší tank. Pri zahájení útoku proti ZSSR tvorili tanky z Libne skoro štvrtinu všetkých tankov wehrmachtu, ale už o rok a pol neskôr, keď mali zachrániť situáciu pred Stalingradom, boli zastarané.
Zhanobený, zatknutý, uväznený
Ale diera, ktorá po nich zostala, keď ich zastavili myši, sa hodila, aby bolo obkľúčenie na koho zviesť. Hitler v decembri vyhodil veliteľa celého zboru generála Heima a vmietol mu, že úplné zlyhanie jeho jednotky spôsobilo strašné následky. Heim bol zatknutý a skončil vo väzení, potom v penzii a nakoniec bol v auguste 1944 povolaný späť, aby riadil úplne beznádejnú obranu „pevnosti Boulogne“.
Absurdný scenár, kedy obyčajné myši ochromili v rozhodujúcej chvíli veľkú časť tankovej divízie, ktorá bola najobávanejšou päsťou wehrmachtu, sa dostal aj do tankových počítačových hier. Ako to vtedy presne bolo, sa už ťažko dozvieme, pretože myši nepíšu memoáre, a vzhľadom na rozsah vtedajšej šesťročnej apokalypsy je z tejto epizódy len poznámka pod čiarou dejín druhej svetovej vojny.
Ale Nemcom to asi ležalo veľa v hlave, čo je vidieť z onoho protimyšieho rozkazu-varovania z 5. decembra rozoslaného zo Zossenu celej armáde. Píše sa v ňom: „Jedna tanková divízia na východe podľa rozkazu uskladnila svoje tanky do zateplených miest. Nepozorovane sa v nich usídlilo veľké množstvo myší. Postupom času prehrýzli káble tankov atď., tým spôsobili, že sa veľké množstvo tankov stalo nefunkčnými. To sa ukázalo, keď bola divízia náhle uvedená ponechaná na mieste. Je potrebné dbať na to, aby sa takáto udalosť už nikdy neopakovala a najmä aby bola neustále kontrolovaná pripravenosť tankov a ďalších motorových vozidiel musia byť patričným spôsobom poučené.“ Bolo, ale našťastie neskoro.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.