? Zhrnutie pre tých, čo rýchlo scrollujú:
- V roku 1932 Austrália doslova vyhlásila vojnu... vtákom
- Emu zdevastovali úrodu farmárov v Západnej Austrálii a armáda nasadila guľomety
- Napriek technologickej prevahe vojaci prehrali
- Operácia sa stala trápnou kapitolou v dejinách armády – a dnes legendou internetu
Austrália, 1932. Svet sa ešte len spamätáva z Veľkej hospodárskej krízy, no v Západnej Austrálii sa rozbieha úplne iný, veľmi bizarný konflikt. Farmári v oblasti Campion čelia invázii – nie cudzej armády, ale viac ako 20-tisíc nenažraných, divoko bežiacich a zákerných... vtákov emu.
Tieto nelietajúce vtáky, najväčšie na svete po pštrosoch, zdecimovali úrodu pšenice, ničili ploty a farmári strácali akúkoľvek šancu na prežitie. „Doslova behali v húfoch, lámali oplotenie, ničili polia, a my sme boli bezmocní,“ spomínal neskôr jeden z farmárov. Miestna vláda teda urobila to, čo vtedy dávalo „zmysel“ – požiadala o pomoc armádu.
Vojenská operácia
Federálna vláda vyslala do terénu skupinu vojakov s dvomi guľometmi, stovkami nábojov a veľkou dávkou odhodlania. Veliteľom bol major G.P. W. Meredith. Prvý výstrel padol začiatkom novembra 1932. Emu však nemali v pláne stáť na mieste a čakať.
„Sú roztrúsení, rýchli a nezvyčajne odolní,“ priznal major Meredith pre dobovú tlač. Počet zabitých vtákov emu za prvé dni bol... asi 50. Z vyše 20-tisíc. Postupne začínalo byť jasné, že sa blíži vojenské fiasko gigantických rozmerov.
Podľa záznamov sa vojakom darilo len vtedy, keď mali vtáky v dosahu niekoľkých metrov – a aj to nie vždy. V jednej situácii sa guľomet zasekol, keď sa konečne dostali k veľkej skupine. Inde sa emu rozdelili na menšie „taktické“ skupiny a rozutekali sa do strán. Armáda prehrávala.
Jednoducho fiasko
Po niekoľkých týždňoch, stovkách výstrelov a smiešnom počte potvrdených „zabitých cieľov“ (niektoré zdroje uvádzajú len niečo vyše 900), bola misia ukončená. „Ak by sme mali rovnakých nepriateľov ako emu v reálnej vojne, prehrali by sme,“ povedal Meredith trpko pre The Sydney Morning Herald.
Farmári sa museli spoľahnúť na oplotenie, a neskôr na vládne dotácie. Vtáky pokračovali vo svojom nenápadnom terore – a história sa len prizerala. Faktom totiž je, že emu sa pohybuje rýchlosťou až 50 kilometrov za hodinu a ich perie im poskytuje akúsi „prírodnú kevlarovú vestu“. Mnohé dokonca prežili aj zásahy z guľometov.
Zároveň je nutné dodať, že aj keď bola nasadená armáda, Austrália technicky nikdy nevyhlásila formálnu vojnu – išlo o „verejnú operáciu“ na pomoc farmárom. V roku 1950 sa k téme vrátila tlač. Titulky ako „Austrália prehrala vojnu proti vtákom“ sa stali ikonické.
Ozveny vojny
Okrem niekoľkých rozstrieľaných polí, pošramoteného ega armády a traumatizovaných farmárov, tu zostal aj kúsok absurdnej histórie, ktorý žije dodnes. Príbeh sa stal populárny na internetových fórach a dnes má svoje miesto v učebniciach o PR katastrofách a ekologických zlyhaniach.
V roku 2019 dokonca vznikla satirická hra Emu War!, ktorá z tejto udalosti robí zábavnú stratégiu. Emu sa okrem toho stali aj meme hrdinami. A Austrálčania? Tí sa dnes na celú vojnu pozerajú s nadhľadom – ako na šialenú kapitolu dejín, keď vtáky dokázali poraziť armádu.