Sčítanie účastníkov nedeľných bohoslužieb sa uskutočnilo tri týždne po sebe vlani v októbri. Aby výsledné čísla zodpovedali čo najviac bežnej nedeli, vyradili organizátori údaje z pútnických slávností a hodov či výrazne populárne miesta, ako je Svatý Hostýn, píše Ondřej Zuntych z portálu iDnes.
Aj keď sú tak údaje skôr približné a zaokrúhlené, trend je jasný. V roku 1999 chodilo počas nedieľ do kostola 112-tisíc ľudí, o desať rokov neskôr 97-tisíc a v roku 2019 už len 78-tisíc. Po covidovej pandémii potom prinieslo minuloročné sčítanie výsledok 60-tisíc. Zhruba dve tretiny tvoria ženy a približne rovnaký pomer predstavujú ľudia, ktorí nie sú zárobkovo činní.
„Preto je nevyhnutné, aby financovanie života farností a arcidiecézy stálo na princípe solidarity. Aby tí, ktorí môžu diecézu podporiť väčšími finančnými darmi, vyvážili to, že mnohí si veľké príspevky cirkvi dovoliť nemôžu,” uviedol k prieskumu za pracovnú skupinu diecéznej kňazskej rady Pavel Hofírek.
Zároveň ubúda v kostoloch ľudí od 20 do 40 rokov, zato viac chodia seniori od 60 do 80 rokov. Priemerný vek pri sčítaní tak bol 48 rokov.
Viera a chodenie do kostola spolu nemusí súvisieť
Farár Hofírek upozorňuje, že nemožno jednoducho povedať, že by sa mladší ľudia viere vzďaľovali, zatiaľ čo starší sa k nej vracali. Takzvaní mladí dospelí podľa neho hľadajú svoje miesto v živote a sú zahltení rodinnými i pracovnými povinnosťami.
„Naopak v druhej polovici života majú ľudia viac priestoru na duchovný rozvoj, tiež fakticky viac času na účasť na bohoslužbách a aktívne zapojenie sa do života farnosti,“ povedal. Nemusí teda nutne ísť o stratu vnútornej viery.
S tým súhlasí aj olomoucký psychológ Ľubomír Smékal. „Keď je človek úplne mladý, cíti sa ‚nesmrteľný‘. S vekom je jeho pohľad realistickejší a dostáva sa mu do pozornosti aj téma smrti. S čím už je veľmi úzko spojená viera. Spolu s vnímaním svojej vlastnej smrti sa zamýšľame nad tým, čo bude potom, a cirkev poskytuje jedno z možných vysvetlení.“
Zároveň podotkol, že ľudia často vieru vnímajú rôzne. „Spoločnosť nie je absolútne sekularizovaná. Existuje veľa ľudí, ktorí majú nejakú vieru, ale súčasne nechuť k organizovanému zdieľaniu. Mnoho z nás má presvedčenie, že existuje niečo, čo nie je hmatateľné. Avšak je tu veľa prístupov, či už je to kresťanstvo, budhizmus alebo kvantová fyzika,“ zhrnul Smékal.
Veriaci majú prispievať aspoň 50 korún mesačne
Výsledok sčítania zároveň potvrdil, čo už správcovia arcidiecézy vedeli, teda že sa nevyhnú reforme farskej siete. V jednotlivých dekanátoch sa totiž výrazne líši počet farností aj účastníkov bohoslužieb - od tisícky v dekanáte Vyškov po 6 400 v Uherskom Hradišti. V olomouckom dekanáte ide o 3 700 ľudí.
„Týka sa to predovšetkým toho, že kňazov, ale hlavne veriacich, ubúda. Stáva sa, že kňaz je na mieste, kde už o neho nie je taký záujem, kde to zostáva napríklad len na niekoľkých nedeľných bohoslužbách, ale typicky kňazskú prácu, službu a radu u neho nikto nehľadá. Inde zase kňazi hovoria, že záujem je, ale ich čas a sily sú obmedzené,“ načrtol v decembrovom rozhovore arcibiskup Josef Nuzík.
Aj on teraz nabáda k finančnej podpore. „V roku 2030 končí štátna podpora cirkvi aj olomouckej arcidiecézy. Už niekoľko rokov hospodárime na zreštituovanom majetku a darí sa nám zaistiť asi dve tretiny rozpočtu. Zostávajúcu tretinu by sme radi pokryli novými investíciami, ale tiež vznikajúcim projektom Donátor,“ odkázal na fond na podporu kňazov a pastorácie, ktorý bol založený tento rok.
Cieľom je vytvoriť „veľkú rodinu malých darcov“, odporúča sa 600 korún (24 eur) ročne posielaných online, teda 50 korún (dve eurá) mesačne. Ide o iné peniaze, ako je príspevok do pokladničky v kostole, pretože také dary idú dané farnosti na opravy či energie, nezahŕňajú ale platy slúžiacich kňazov.
Navýšiť ich počty v minulosti pomáhali záujemcovia z Poľska, vtedy predstavovali významnú posilu. Teraz už arcidiecéza hľadá iné cesty.
„Najviac to platilo v období prvej polovice 90. rokov, kedy išlo o cielenú snahu využiť vtedy veľký záujem o duchovné povolanie v Poľsku. Niektorí z nich uprednostnili pôsobenie v zahraničí, záujemcovia o kňazskú službu prichádzali na pozvanie biskupov. Takto hromadnú a cielenú pozvánku pre poľské posily už dnes neuplatňujeme,“ povedal hovorca arcibiskupstva Jiří Gračka.
Z rokov 1990 až 2010 pôsobí dnes v arcidiecéze 28 poľských kňazov, z nasledujúcich pätnástich rokov do súčasnosti sedem. Posledný prišiel v roku 2020.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.