Andrés Ruzo, vedec a geológ, ktorý sa špecializuje na výskum geotermálnych javov a prírodných zdrojov, vysvetlil, že pri tejto teplote by si človek spôsobil druhý až tretí stupeň popálenín už za niekoľko sekúnd ponorenia rúk do tejto rieky. Pre predstavu, bežná káva má teplotu okolo 55 stupňov Celzia, čo je už dosť horúca teplota na to, aby spôsobila popáleniny pri dlhšom kontakte. Teplota v tejto rieke je však omnoho vyššia a predstavuje obrovské nebezpečenstvo.
Legendy o zázračnej rieke
Ruzo sa o vriacej rieke dozvedel z príbehu svojho starého otca, ktorý spomínal španielskych dobyvateľov a zázračnú rieku, ktorá vrela. Pôvodne to považoval za legendu, no keď sa o tom rozprával so svojou tetou, ktorá mu prezradila, že sa v rieke kúpala (len po dažďoch, keď sa voda ochladila), začal veriť, že príbeh môže byť pravdivý.
Rieka ako súčasť každodenného života miestnych
Zatiaľ čo pre mnohých ľudí mimo Amazonky bola táto rieka považovaná za niečo mystické a fantastické, pre miestnych obyvateľov je súčasťou každodenného života. Títo ľudia ju používajú na pitie, varenie, ale aj na získavanie pár a výparov, ktoré majú terapeutické účinky. Ruzo sa rozhodol, že sa vydá na expedíciu s cieľom túto rieku preskúmať a overiť jej existenciu.
Objav neznámeho pôvodu
Po svojom objave Ruzo zistil, že rieka, aj keď je horúca, nie je spojená s vulkanickými aktivitami. Nachádza sa totiž 700 kilometrov od najbližšieho sopečného centra, čo znamenalo, že jej pôvod musel byť iný. Neskôr Ruzo získal povolenie od miestneho šamana na vedecké štúdie tejto rieky. Tieto výskumy sa stali základom pre projekt Boiling River Project, ktorý sa snaží o ochranu tejto prírodnej pamiatky prostredníctvom vzdelávacích a výskumných iniciatív.
Ruzo a jeho tím naďalej skúmajú rieku a jej vplyv na prírodu, aby zistili, ako ju ochrániť pre budúce generácie.