Všadeprítomný vplyv Rímskej ríše kedysi siahal nielen po súši, ale aj mori a dokonca aj oblohe. Ako totiž píše portál ScienceAlert, počas zlatého veku rímskeho imperializmu narástlo znečistenie ovzdušia tak neodvratne, že výskumníci majú teraz podozrenie, že spôsobilo rozsiahle neurologické škody vo veľkej časti Európy vrátane územia dnešnej Veľkej Británie.
Na základe záznamov z ľadového jadra z Arktídy sa hladiny toxického olova v atmosfére zvýšili medzi rokmi 100 a 200 nášho letopočtu, keď Rímska ríša začala ťažiť a taviť kovy ako nikdy predtým. Vedci v štúdii publikovanej v PNAS odhadujú, že dieťa narodené v Rímskej ríši v tomto čase by malo v krvi v priemere približne trikrát viac olova ako dnešné deti v Spojených štátoch.
Veľký problém pre celú populáciu
Na základe moderných dôkazov o znečistení olovom a jeho zdravotných účinkoch medzinárodný tím vypočítal, že vystavenie olovu v rímskom zlatom veku mohlo spôsobiť celopopulačný pokles IQ približne o 2,5 až 3 body na osobu. A to platí pre väčšinu Rímskej ríše, vrátane jej provincií Galie, severozápadnej Afriky, Ibérie a Británie.
„Zníženie IQ o 2 až 3 body neznie ako veľa, ale keď to aplikujete v podstate na celú európsku populáciu, je to dosť veľký problém,“ hovorí hydrológ snehu a ľadu Nathan Chellman z amerického Desert Research Institute.
A to sú len odhady znečistenia ovzdušia olovom. Olovené rúrky a olovené nádoby tiež dodávali toxické častice priamo do úst elitných Rimanov a mestského obyvateľstva.
„Všetci Európania, ich dobytok a poľnohospodárske polia boli po stáročia vystavené atmosférickému znečisteniu olovom v dôsledku rozsiahlej ťažby a spracovania olovených/strieborných rúd, ktoré boli základom gréckej a rímskej ekonomiky,“ píše medzinárodný tím výskumníkov, vrátane klimatológov a epidemiológov, ktorí pochádzajú z inštitúcií v Dánsku, Spojenom kráľovstve, USA, Kanade, Rakúsku a Švajčiarsku.
Olovo je stále problém
„Toto pozadie znečistenia olovom vo vzduchu a pôde mohlo byť najvýznamnejšou cestou expozície vo vidieckych, neelitných populáciách.“ Žiadne množstvo olova v krvi alebo tele nie je bezpečné, ale čím vyššia je koncentrácia, tým katastrofálnejšie sú výsledky.
V súčasnosti epidemiologické štúdie naznačujú, že hladiny olova v krvi len 3,5 µg/dl u detí sú spojené so zníženou inteligenciou a poruchami učenia v neskoršom živote, čo sa bežne meria pomocou IQ testov. V USA sa znečistenie olovom niekedy označuje ako „najdlhšie trvajúca epidémia“ v krajine.
Vedci odhadujú, že od 40. rokov minulého storočia expozícia olova znížila IQ polovice populácie, najmä zo spaľovania fosílnych palív. Za posledných štyridsať rokov expozícia olova našťastie prudko klesla. Teraz, keď je obmedzený olovnatý benzín spolu s mnohými výrobkami na báze olova, deti v USA majú hladinu olova v krvi okolo 0,6 až 0,8 µg/dl.
Fascinujúci výskum
V rímskych časoch mali deti podľa modelov súčasnej štúdie pravdepodobne priemernú hladinu olova v krvi 3,4 µg/dl. Vzhľadom na to, že ide o priemerný výpočet, je pravdepodobné, že veľa detí malo ešte vyššie koncentrácie olova, ktoré ich vystavili veľkému riziku neurologického poškodenia.
Výsledky sú v súlade s predchádzajúcimi štúdiami ľadového jadra, ktoré tiež zaznamenali prudký nárast atmosférického olova na vrchole éry Rímskej ríše, a archeologickými nálezmi, ktoré odhalili vysoké hladiny olova v zuboch mnohých rímskych detí.
„Toto je prvá štúdia, ktorá vzala záznam o znečistení z ľadového jadra a prevrátila ho, aby získala atmosférické koncentrácie znečistenia a potom vyhodnotila vplyvy na človeka,“ hovorí Joe McConnell, hydrológ a hlavný autor štúdie. „Myšlienka, že to môžeme [vypočítať] po 2-tisíc rokoch, je celkom nová a vzrušujúca.“