Objekt z jaseňového dreva, pôvodne nájdený v roku 1992 a katalogizovaný ako látací nástroj, bol nedávno prehodnotený a preklasifikovaný po preskúmaní archeológmi, ktorí si mysleli, že ide o repliku penisu, píše sa na stránke Vindolanda.
Profesor archeológie z University College Dublin Rob Sands si to všimol pri posudzovaní drevených predmetov, ktoré sa našli vo Vindolande neďaleko Newcastlu v severovýchodnom Anglicku. Vindolanda bola rímska pevnosť kilometer južne od Hadriánovho valu, okupovaná približne v rokoch 85 až 370 nášho letopočtu.
Dildo alebo nástroj?
Collins, ktorý skúma sexualitu za čias Rímskej ríše, a Sands nedokázali zistiť skutočný účel falusu, ale ich spoločné odborné znalosti o dreve viedli k trom presvedčivým možnostiam. Ich zistenia boli publikované v novinách univerzity Cambridge.
Drevený falus je dlhý približne 16,5 centimetrov a bol vyrezaný jedným nástrojom, buď nožom alebo malou čepeľou. K možnosti, že sa jedná o nástroj na ukájanie, sa prikláňa najmä Collins. Podľa neho mohol byť používaný pánmi a otrokmi.
„Bežná vec, ktorú v archeológii robíme, je analýza opotrebovania, no na robertkoch sa nerobí žiadna takáto analýza,“ vysvetlil Collins. „Som názoru, že ak by bol falus použitý ako dildo, musí sa ohýbať viac, aby mohol stimulovať klitoris. Väčšina opotrebovania je okolo špičky a viac na jednej strane, čo naznačuje malé opakované používanie alebo hladenie.“
Najlepšie prirovnanie, ktoré Collinsovi napadlo, bolo slonovinové dildo nájdené pred francúzskym kláštorom v roku 1700. Hlavnou prekážkou jeho potvrdenia ako sexuálneho nástroja je to, že z grécko-rímskeho obdobia sa nikdy nenašiel potvrdený objav dilda, ale za to more poézie o ňom napísanej – čo znamená, že ich vedecký tím nemal nič fyzické, s čím by drevený objekt mohol porovnať.
Fakt, že sa nám z histórie nedochovalo veľa díld je pravdepodobne spôsobený tým, že boli vyrobené z dreva, ktoré je často dobre zachované iba v bažinatých alebo púštnych podmienkach. A Vindolanda je náhodou jedným z mála vlhkých miest, ktorá takéto podmienky spĺňa.
„Jaseň je druh dreva, ktoré sa bežne používali na výrobu rukovätí nástrojov. Bolo bežne dostupné a to, že bol predmet vyrezaný ako falus, je skvelé,“ povedal Collins. „V žiadnom prípade by som netvrdil, že som odborník na túto tému, ale zdá sa mi, že moderný spotrebiteľ je trochu rozmaznaný výberom rôznych materiálov. V starovekom svete ich nebolo veľa.“
Ďalšími možnými materiálmi na výrovu dilda môžu byť kameň alebo keramika – čo umožňuje menšiu flexibilitu a vyžaduje väčšiu zručnosť pri výrobe – ale takéto sexuálne pomôcky neboli nikdy objavené.
Penis ako ochrana pred nešťastím
Collins svojim študentom zdôrazňuje, aby sa na falusy nepozerali len ako na penisy, aby sa im nezdeformovala predstava o starovekých Rimanoch. Falusy boli pre nich „ochrana na odvrátenie nešťastia alebo zlého oka.“ Nachádzali sa všade, najmä nad dverami do budov.
Bohovia spojení s plodnosťou a obchodom boli často zobrazovaní s preplnenou erekciou, rovnako ako hraničné ukazovatele. Spomínaný drevený predmet mohol byť teda aj roztieradlom v mažiari. Zvyšoval by tak účinnosť všetkého, čo sa ním pripravovalo, dodával by bylinám a mastiam ochranný účinok.
