Za necelých 10 mesiacov sa vedcom podarilo prebiť viac než 10 000 metrov, čo je obdivuhodné, keďže podobné projekty trvajú roky. No vŕtanie do takýchto extrémnych hĺbok prináša obrovské výzvy. Okrem vysokých teplôt, ktoré môžu dosiahnuť viac než 200 °C, je potrebné čeliť aj extrémnemu tlaku, ktorý môže presiahnuť 130 MPa – čo je viac než trojnásobok tlaku, ktorý vydržia betónové mosty.
Aj keď čínsky projekt napreduje rýchlosťou, ktorá prekvapila mnohých odborníkov, stále sa čaká, či sa podarí dosiahnuť plánovanú maximálnu hĺbku 36 418 stôp čiže približne 11 100 metrov. Tento cieľ bol pôvodne stanovený na júl 2024, ale informácie o jeho dosiahnutí zatiaľ nie sú potvrdené.
V porovnaní s Kola Superdeep Borehole
Zaujímavé je porovnanie tohto projektu s ruským Kola Superdeep Borehole, ktorý drží rekord najhlbšej umelo vytvorenej diery na Zemi. Tento projekt trval 19 rokov a dosiahol hĺbku 12 262 metrov. Na rozdiel od čínskeho projektu, ktorý napreduje rýchlo, ruský projekt čelil problémom s financovaním a nakoniec bol v roku 1995 pozastavený.
Aj keď ruské vŕtanie preniklo 17 percent zemskej kôry, čínske vŕtanie, ak sa podarí dosiahnuť plánovanú hĺbku, by prešlo 14 percent tejto kôry. Tento technický pokrok ukazuje, ako ďaleko sa v posledných desaťročiach posunuli možnosti vŕtania a výskumu Zeme.
Čo nás tento projekt naučí?
Aj keď výskum Zeme na takýchto hĺbkach je technologicky náročný a plný rizík, prináša cenné informácie, ktoré by mohli pomôcť lepšie pochopiť geologické procesy, vznik zemetrasenia alebo hľadanie prírodných zdrojov, ako sú ropné a plynové náleziská. Cieľom projektu Shenditake 1 je nielen získať údaje o vnútornej štruktúre planéty, ale aj poskytnúť nový pohľad na to, ako sa Zem vyvíjala počas miliónov rokov.