„Potenciálne víťazné riešenie bolo overené,” oznámil príspevok na oficiálnom chate hľadačov vo štvrtok 3. októbra. „Žiadne ďalšie riešenie hádanky by sa už nemalo predkladať. Ďalšie informácie budú oznámené hneď, ako to bude možné.” A o iba dve hodiny neskôr nasledovalo ďalšie oznámenie: „Nepokračujte v kopaní! Potvrdzujeme, že minulú noc bola vykopaná replika zlatej sovy a zároveň bolo odovzdané riešenie.”
Spisovateľom týchto správ bol Michel Becker, francúzsky výtvarník, ktorý ilustroval obrázkovú knihu Sur la trace de la Chouette d‘Or (Na stope zlatej sovy) Maxa Valenina vydanú v roku 1993. Zároveň vytvoril sovu zo zlata a striebra, ktorú sľúbil ako odmenu komukoľvek, kto ako prvý rozlúšti stopy skryté na stránkach knihy.
Soška za státisíce eur
Hon na zlatú sovu bol inšpirovaný bestsellerom Masquerade (Maškarada) britského výtvarníka Kita Williama z roku 1979, ktorého sa predal viac ako milión výtlačkov. Rozpútal celonárodné pátranie po poklade, kým nebol o tri roky neskôr objavený v parku v Bedfordshire v podobe králika z 18-karátového zlata vykladaného drahými kameňmi.
Podľa pravidiel francúzskeho pátrania mal ten, kto nájde bronzovú repliku sovy právo vymeniť ju za Beckerov originál, ktorého hodnota bola v čase prvého vydania knihy odhadovaná na milión frankov. To dnes zodpovedá sume takmer 300-tisíc eur.
Nálezca však musel preukázať, že ho k miestu, kde bola replika zakopaná, doviedlo správne vyriešenie jedenástich tajuplných hádaniek, ktoré zadal autor knihy Max Valentin, a nie iné prostriedky, napríklad detektor kovov.
Pomohol internet
Hľadanie zlatej sovy trvalo 31 rokov. Zúčastnila sa ho oddaná armáda desiatok tisíc ľudí a pátranie nabralo na ešte väčšej popularite s príchodom internetu; posadnutosť hľadaním zlatej sovy sa dokonca objavila medzi príčinami rozpadu manželstiev spomínanými pri rozvodových konaniach.
Internetové fóra umožnili hľadačom tohto pokladu (vo francúzštine známom ako chouetteurs podľa slova chouette-sova), vymieňať si poznámky a teórie, a vytvárať online databázu. V priebehu rokov dospeli k zhode, ako niekoľko hádaniek interpretovať.
Nikomu sa však nepodarilo vyriešiť poslednú, skrytú dvanástu hádanku zloženú z rôznych kúskov hlavných jedenástich a mnohí starší hľadači sa sťažovali, že nekonečné sféry možností, ktoré im internet servíruje, ich úlohu len komplikujú.
Pátranie vyvolalo viacero súdnych sporov, vrátane jedného, ktorý začal sám Becker proti Valentinovej rodine, aby získal presné informácie o tom, kde sa zakopaný vták nachádza. Autor, ktorého skutočné meno bolo Régis Hauser, v roku 2009 zomrel.
Sovu chcel predať
V tom čase mal sochár k dispozícii zlatú sovu, nie však zapečatenú obálku, do ktorej Valentín - jediný človek, ktorý vedel, kde je vták zakopaný - vložil riešenie svojich hádaniek, a ktorá bola v rukách autorových dedičov.
Samotného Beckera potom pred niekoľkými rokmi pohnali pred súd rozzúrení hľadači, keď sa Becker pokúsil sovu predať. Súd nakoniec rozhodol, že sošku predať nemožno, pretože legálne patrí osobe, ktorá nájde jej zakopanú repliku.
Becker, ktorý zjavne túžil po ukončení desiatok rokov trvajúceho hľadania, v posledných rokoch ešte viac popudil hľadačov tým, že zverejňoval ďalšie a ďalšie stopy vedúce k umiestneniu repliky vtáka.
Som voľný!
Vo štvrtok mnohí vyjadrili ľútosť nad tým, že pátranie sa skončilo. Táto správa bola „skutočnou ranou”, uviedol na fóre jeden z členov komunity. „Je ťažké zmieriť sa s tým,” napísal ďalší, zatiaľ čo tretí dodal: „Musím priznať, že som uronil pár sĺz.” Iný však poznamenal, že sa mu prekvapujúco celkom uľavilo. „Som voľný!”
Väčšinu z hľadačov teraz zaujímajú predovšetkým dve veci: kto repliku našiel a kde presne bola ukrytá. Zatiaľ sa ale nepodarilo zistiť ani jedno, ani druhé, dodáva The Guardian.
Za najdlhšie trvajúce honbu za pokladom na svete je považovaná kniha The Secret (Tajomstvo) od Byrona Preissa, ktorá vyšla v roku 1982. Ide o hľadanie 12 škatúľ s pokladom zakopaných na tajných miestach v USA a Kanade, z ktorých zatiaľ boli nájdené iba tri.