Že by kriminalistom ponúkla doposiaľ neznámych sériových vrahov číra náhoda, to sa často nestáva. V Krasnodare bola umocnená tým, že fotky z nájdeného mobilného telefónu priamo dokumentovali niekoľko desiatok hrozných činov, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.
Záujem o prípad manželov Bakšejevových napriek tomu vyhasol. Presnejšie bol udusený. Rozpracovaný prípad skončil pri ľade, bol oficiálne uzavretý ako jediná vražda. Z vášne, podfarbená emóciami, ovplyvnená alkoholom. Banálne, fádne, všedné.
Prečo? Veľmi podstatný bol kontext, to, čo sa vtedy odohrávalo a malo odohrať v Rusku. Z prečítania čiernych kroník v dennej tlači by sa okolo roku 2017 totiž mohlo zdať, že veľká krajina trpí kanibalskou epidémiou.
Čitatelia sa desili nad čerstvým prípadom z Chabarovského kraja, v ktorom si násilník a opilec Denis Gorin pochutnával na telách svojich obetí. Hneď nato sa dozvedeli, že na tržnici vo Vladivostoku sa ľudského mäsa zbavoval ďalší podobný šialenec a že ktosi ďalší, neskôr chytená Sofia Žukovová, vraždil kvôli mäsu deti a dôchodcov v Nižnom Novgorode.
Krátko na to bol v Archangelsku chytený Eduard Seleznev, obvinený z vraždy a konzumácie troch ľudí. Už odsúdený Nikolaj Ogolobjak sa z väzenia priznával k ďalším vraždám s kanibalským motívom. Všetkým týmto prípadom bola v celonárodných médiách venovaná maximálna pozornosť. O kanibalské historky bol extrémny čitateľský záujem. A to vadilo.
Až príliš sa totiž prepájali do fantázie Rusov a nepodporovali pekný obraz o úspešnej krajine, ktorá sa v marci nasledujúceho roku chystala na prezidentské voľby. Bolo treba zmeniť uhol pohľadu a pritiahnuť pozornosť k príjemnejším veciam. K nehynúcej sláve vlasti, hrdosti, národným úspechom. Lenže práve vtedy sa prišlo na Bakšejevových. Úplnou náhodou.
Prekliaty stratený mobil
Pri oprave chodníka pri komplexe vojenských bytoviek v Krasnodare v septembri 2017 narazili robotníci na stratený mobil. Neležal tu dlho, bol stále funkčný a nezaheslovaný. Vraj ho zháňal akýsi bezdomovec, ale nález pred ním zapreli. Pomýšľali na to, že telefón predajú.
Romana Chomjakova, predáka čaty, napadlo pozrieť sa do zložky s fotkami. Očakával, že napríklad narazia na nejaké zaujímavé snímky. A toľko sa zase nepomýlil.
Akýsi muž a žena totiž na snímkach pózovali s niečím, čo pripomínalo časti ľudského tela. Servírované s prílohami na tanieri. Z fotky uvarenej ľudskej hlavy, ozdobenej v očných jamkách olivami, obloženej na tácke mandarínkami, sa mu urobilo zle. S tým nechcel mať nič spoločné.
Robotníci preto mobil odovzdali polícii. Krasnodarskí kriminalisti sa tak veľmi lacno dostali k prípadu, v ktorom o dôkazy od samého začiatku núdza nebola. Katalóg fotiek, niektoré boli do pamäte telefónu nahrané z digitálneho fotoaparátu, na desiatkach snímkoch dokumentovali len ťažko predstaviteľné „gastronomické hrátky“.
Neznámy muž a žena na nich prezentovali výrobu domácich delikates z mäsa prinajmenšom neistého pôvodu. Podľa indícií sa javilo byť ľudské. Len javilo? Dajme slovo kriminalistovi Vadimu Bugajenkovi, ktorý sa prípadu zhostil: „Ak sa na jednej snímke muž mazná s odseknutou ľudskou dlaňou, na druhom si fotí oddelenú hlavu v igelitovom sáčku a na treťom krája tučné mäso na kocky, nie je to nutne nespochybniteľným dôkazom, to skutočne veľmi konkrétny rámec podozrenia.“
Zistiť totožnosť muža a ženy, ktorí sa pri varení a spracovaní mäsa vzájomne fotili, nebolo vďaka mobilu nič ťažké. Navyše nešlo o neznáme firmy. Dmitrij Bakšejev, vtedy tridsaťpäťročný, mal v registri záznamy za lúpežné prepadnutia, drobné majetkové delikty a krádež auta. Tresty si už odpykal, novo bol zamestnaný ako pomocný údržbár v sektore vojenských bytoviek, prináležiacich k Vyššej leteckej škole pilotov AK Serov.
Jeho manželkou bola o osem rokov staršia Natalia. Tá na tej istej adrese vlastnila byt, získaný pred rokmi rozvodom. Pôvodne bola zamestnaná ako zdravotná sestra v nemocnici akadémie letcov, ale bola preradená k skladníckej práci. Alkoholizmus nemala už dávno pod kontrolou.
S pitím mal podľa toho, čo prezradili susedia, problémy aj Dmitrij. Kým bol triezvy, bol tichým a celkom milým chlapom. Zatiaľ čo ona vyčíňala vtedy, keď pod vplyvom nebola.
Nocľah na horšie časy
Susedia sa tiež sťažovali na nechutný zápach, ktorý sa z bytu Bakšejevových tiahol. Na to, ako Natalia urobí scénu zakaždým, keď sa má v ich byte niečo opraviť. Hlavný údržbár priznal, že ich byt nekontroloval už celé roky a nechával to na Dmitrijovi. Práve preto, aby sa vyhol s konfliktom s výbušnou Natáliou.
Kriminalisti získali veľmi podrobný opis životného štýlu páru alkoholikov ešte pred tým, než do ich bytu vstúpili. Na to, čo našli vo vnútri, ich však pripraviť nedokázal. Hovoriť o neporiadku by bolo eufemizmom. Podlahu vo vnútri totiž pokrývala súvislá vrstva oblečenia, novín, fliaš, črepov a nevynesených odpadkov, rozkladajúcich sa medzi dekami a vankúšmi. Museli sa tým doslova brodiť. Bol to nechutný a špinavý brloh.
Ak v tom niečo priťahovalo pozornosť nápadnou usporiadanosťou, bola to starostlivo zoradená vstavaná špajza, s vyrovnanými pohármi plnými zavareného mäsa. O tom, že ich predajom, teda skôr pokusmi o predaj, si Natalia privyrába, vedeli kriminalisti tiež.
Všade bolo mäso
Platňa, kuchynský pult a stôl potom evidentne slúžili na domácu výrobu. Poháre so slanými nálevmi, špinavé dosky, ostré nože a vrecká s odrezkami mäsa tu boli všade.
Akého mäsa? To potvrdila chladnička. Bola natlačená v papieri zabalenými balíčkami naporciovaného mäsa. Medzi nimi ležali ľudské prsty, vedľa nich boli naložené odrezky potetovanej ľudskej kože. Identifikovať sa dali aj ďalšie časti ľudského tela, alebo skôr viacero ľudských tiel. Pravdepodobne mužských aj ženských.
Prehliadka pivnice potom viedla k zaisteniu ďalších ostatkov, skôr kostrových fragmentov. Odborne naporciovaných, vyvarených. Vyzeralo to, že Bakšejevovi vyrábali z človečiny konzervy a zaváraniny a svoje produkty tiež konzumovali. Dokladala to panvica s pripečenými zvyškami nedojedenej kanibalskej hostiny na platni.
Forenzní experti byt kompletne vysťahovali a previezli do kriminalistických laboratórií, pretože usvedčujúce stopy sa tu nachádzali prakticky všade. Prázdne peňaženky, kabelky, mobilné telefóny a hromady dámskeho oblečenia, ktoré veľkosťou nezodpovedali Natalii, ponurú scénu len dokresľovali.
Zapierať nie je čo
Množstvo usvedčujúcich dôkazov bolo zdrvujúce. A výsluch oboch podozrivých manželov bol preto tiež neobvykle rýchly. Dmitrij ráno vyšetrovateľom priznal, že pri prechádzke Kubánskym parkom našiel mŕtve telo. A že morálne zlyhal, pretože nález polícii ihneď nenahlásil.
Potom doplnil, že si telo odfotil, čo bolo zrejmé aj zo snímky, na ktorej s useknutou hlavou v ruke s úsmevom pózoval. Potom, čo bol postavený pred ďalšie fotky zo svojho mobilného telefónu, doplnil, že telo po častiach dopravil domov. Potom vraj dostali strach a pokúsili sa ho spolu s Nataliou zbaviť tým, že ho rozkrájali. A nakoniec ho, kvôli obavám z dolapenia, čiastočne zjedli.
Ťažila ho vraj vina, to áno, ale spôsobená len vlastnou hlúposťou. Táto verzia však dlho neobstála. Večer už Bakšejev podpisuje protokol, v ktorom priznáva, že onú zavraždenú pozná. Bola to ich susedka Elena Vachruševová. Do bytu ju pozval sám, aby spolu v troch popíjali.
Nataliu potom v alkoholickom delíriu schmatol záchvat žiarlivosti, obvinila Elenu, že jej manžela zvádza. Zaútočila na ňu nožom, dvadsaťosemkrát ju bodla. Tela sa potom zbavili naporciovaním a tým, že ho skonzumovali a zvyšné časti rozniesli po mestských parkoch.
Vyšetrovatelia mali jednoduchú prácu. Páchatelia popierať nič nemohli, radenie inkriminujúcich fotiek dávalo viac než jasnú predstavu o tom, v akom poradí sa udalosti zbehli. Prípad tým bol prakticky uzavretý, v rekordnom čase.
Od zadržania podozrivých k ich úplnému priznaniu to trvalo jediný deň. Na prokuratúre mohli oslavovať, ale štátna žalobkyňa Julia Fedotová s výsledkom rozhodne spokojná nebola. Ona jediná vražda zo žiarlivosti s nechutným kanibalským rozuzlením totiž nevysvetľovala staršie snímky z Dmitrijovho mobilu.
Tá, ktorá bola do mobilu z fotoaparátu nahraná ako celkom prvá, snímka s ozdobenou ľudskou hlavou na podnose, bola datovaná k 28. decembru roku 1999. A snímok s ľudskými ostatkami, prekladaných fotkami z úpravy mäsa, varenia a nakladania, boli galérie plné. Preukázateľne predchádzali vražde Vachruševovej.
Amatéri, alebo profesionálni mäsiari?
Polícii bolo známe, že Natalia Bakšejevová sa zavarené mäso po tržniciach, obchodoch, závodných jedálňach a reštauráciách pokúšala so striedavým úspechom ponúkať posledných päť rokov. Žalobkyňa tiež hľadala vysvetlenie pre nájdené predmety a odevy, pohádzané v celom byte Bakšejevových.
Logicky predpokladala, že mohli pochádzať od ďalších obetí. Ktoré si dvojica mala, podľa určitých náznakov, hľadať na zoznamkách. Potom ich snáď mali uspávať s pomocou Corvalolu, ruskej variácie fenobarbitalu, ktorý Bakšejevová kradla z nemocničného skladu.
Žalobkyňa bola tiež znepokojená svedectvom Sergeja Labinceva, bývalého dôstojníka letectva a niekdajšieho priateľa manželského páru. V auguste 2017 ho totiž pozvali k sebe. Piť, ako bývalo ich dobrým spoločným zvykom.
Lenže potom sa vraj strhla hádka. Dmitrij ho obvinil, že po Natalii sexuálne pokukuje. Strhla sa bitka, pri ktorej sa Labincev musel brániť stupňujúcim útokom oboch manželov. Ustál to vraj len vďaka svojmu vojenskému výcviku, z bytu nakoniec utiekol. „Došlo mi, že to falošné osočenie bolo len zámienkou,“ opisoval Fedotovej. „Mohol som byť mŕtvy. Oni ma chceli zožrať!“
Príbeh, ktorý žalobkyni Labincev rozprával a ktorý veľmi nápadne pripomínal zápletku žiarlivej hádky s Vachruševovou, vyzeral skôr ako na náhle vzplanutie emócií a žiarlivosti ako modus operandi, zaužívaný postup vražedného páru.
Za prinajmenšom nápadný Fedotová považovala spôsob, akým Bakšejevovci naložili s telom zvraždenej. Odniesli ho do vane, kde ho vykrvili. Mäkkú svalovinu odstránili svižnými rezmi, naporciovali na rovnomerné kúsky. Zručne sa vysporiadali aj s uvoľnením šliach kĺbov. Nepotrebovali k tomu pílku, ktorou si pri podobných počinoch vypomáhajú amatéri.
Ani pri náročnom odstránení vlasmi pokrytej kože na lebke nezlyhali. Skrátka dobre vedeli, čo robia. Pretože to najskôr nerobili prvýkrát.
Pre Juliu Fedotovú z krasnodarskej prokuratúry bol prípad jasný. Páchateľov, ktorí sa priznali k prvej vražde, už majú pod zámkom. Už len stačí počkať na výsledky laboratórnych analýz konzervovaného mäsa, ktoré hroznú mozaiku rozšíria o potvrdenie existencie ďalších obetí.
Obetí muselo byť viac
Bakšejevovci potom budú konfrontovaní s fotografiami z nájdeného mobilného telefónu, ktoré dokazujú dva až tri tucty mŕtvych. Pri výsluchu k snímkam len pridajú mená, pod ťarchou dôkazov sa zosypú rovnako ako v prípade zavraždenej Vachruševovej.
Nielenže tým uzavrú desiatky incidentov nezvestných v Krasnodare, ale zakončia aj jeden z najväčších prípadov moderného kanibalizmu v Rusku. Povýšenie kriminalistu za taký kardinálny zákrok nepochybne neminie, nasvedčovala tomu už len pozornosť, akú nečakane rýchlemu a úspešnému vyšetrovaniu venovala regionálna tlač.
Krasnodarskí kanibali k sebe skutočne priťahovali nebývalú pozornosť. Spravodajské relácie boli plné rozprávania susedov Bakšejevových, senzačných únikov informácií a zaručených správ od polície aj špekulácií o tom, kam všade vrahovia dodávali mäso. Často sa hovorilo napríklad o závodnej jedálni Vyššej vojenskej školy pilotov AK Serov.
Predstava, že by si tunajšie kadeti, budúca pýcha ruskej armády, pochutnávali na ľudskom mäse, bola obzvlášť nechutná a pikantná. A zjavne nežiaduca.
Prípad pre veľmi zvláštny výbor
Ruskému spravodajstvu totiž pred prezidentskými voľbami nemali vládnuť správy o kanibalských hodoch, nedôstojne kompromitujúcich armádu a letectvo. Prakticky už hotový prípad bol teda krasnodarskej kriminálke kompletne odobraný, vyšetrovanie sa dočkalo presunu pod vyšetrovací výbor, ktorý špeciálne pre neho vznikol.
Krasnodarskí policajti neskrývali rozhorčenie, vyzeralo to, že im nadriadení chcú ukradnúť slávu a pripísať si zásluhy. Ale narobiť s tým nič nemohli. Oficiálne zdôvodnenie tej neočakávanej zmeny kompetencií bolo jednoduché. Malo ísť o dôsledné prešetrenie všetkých zločinov Bakšejevových, čo bolo v záujme všetkých.
Hneď prvý počin onoho výboru však vzbudil rozpaky. Na médiami ostro sledovaný prípad bolo uvalené kompletné informačné embargo. Vyšetrovaní boli naopak krasnodarskí kriminalisti, ktorí mali do novín za odplatu pustiť fotky z Dmitrijovho mobilného telefónu.
A nových predvolaní na výsluch sa dočkajú aj všetci svedkovia, ktorí snáď trpeli pocitom, že majú spravodajským médiám čo oznámiť. Je im dôrazne vysvetlené, že podobné senzačné vyhlásenia zbytočne ohrozujú vyšetrovanie a komplikujú priechod spravodlivosti.
Krasnodarská kriminálka úplne stratila nad kanibalským prípadom kontrolu, odvolaná bola aj štátna žalobkyňa Fedotová. Čakanie na výsledky z laboratórií sa preťahovalo, časť dôkazného materiálu vraj bola vyradená kvôli kontaminácii a nesprávnemu skladovaniu.
Všetko zamietli pod koberec
Záujem o vyšetrovanie, ktoré bolo metodicky zametané pod koberec, utíchol. Súdny proces s kanibalmi nakoniec prebehol, za vylúčenej účasti verejnosti, o dva roky neskôr. Noviny o ňom budú referovať len veľmi triezvo. Pred súd sa kauza dostane ako jedna jediná doložená vražda, akt vyvolaný opilstvom a žiarlivosťou, ku ktorej sa aj manželia Bakšejevovi priznali.
Natalia bola odsúdená vo februári 2019 za podnecovanie k vražde na desať rokov v trestaneckej kolónii a rok a pol väzenia. V júni 2019 bol odsúdený Dmitrij. Dostal dvanásť rokov vo väznici so zvýšenou ostrahou, v bližšie nešpecifikovanom kriminále pri Irkutsku. O osem mesiacov neskôr tam zomrie. Buď na neliečenú cukrovku, alebo na neliečenú tuberkulózu. V tom sa zdroje rozchádzajú.
Žalobkyňa Fedotová sa do prípadu pokúsila ešte raz vstúpiť, spolu so svojim kolegom Alexejom Avanesjanom chcela prešetriť okolnosti jeho skonu. Za onú neprimeranú iniciatívu však pochválení neboli. V marci 2020 sa dočkali výpovedí.
Natalia Bakšejevová bola za smrť svojho väzneného muža odškodnená sumou 300-tisíc rubľov. A pretože žiadne ďalšie obvinenie proti nej nebolo zvláštnym vyšetrovacím výborom vznesené, bude v roku 2029 prepustená na slobodu. Ak sa jej dožije.
O Bakšejevových sa nakoniec písalo viac v zahraničí ako v Rusku. Mimochodom, Denis Gorin a Nikolaj Ogolobjak, ktorí boli odsúdení za vraždy a kanibalizmus pred predposlednými prezidentskými voľbami, sú dnes znova na slobode. Milosť im podpísal sám ruský prezident Putin. Zo svojich predchádzajúcich zločinov sa totiž vykúpili polročnou službou v žolde wagnerovcov na Ukrajine.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
