Okolo 100 epizód o vrahoch, ich zmýšľaní, činoch, ktoré otriasli spoločnosťou. Autenticitu podcastom určite pridáva aj jeden z hlavných protagonistov – doktor Svetozár Droba, ktorý pôsobí ako súdny znalec. Bol pri mnohých krvavých miestach činu, analyzoval mysle vrahov, pocity sériových vrahov. Ako vyzeralo miesto činu, kde vyvádzal Horehronský rozparovač, čakajú nás ďalšie série a je svojim spôsobom psychopat každý z nás?
Rišo, kde si nechal starého otca?
Momentálne pracuje v Trenčíne. Je to s ním také zložitejšie v tomto období, lebo on je stále aktívny psychiater a súdny znalec.
Kto tvorí tím podcastu Vražedné Psyché?
Ono to vyzerá, že sme len duo so starým otcom. V skutočnosti na tom makáme viacerí. Robíme to do takej epicko-dokumentárnej formy.
Vražedné Psyché – jeden z najpočúvanejších podcastov, tvoje pocity?
Samozrejme, že ma to teší. Ale čísla sú pre nás druhoradé. Nerobíme to pre to. V podstate ani sledujem, ktorý diel je viac, či menej úspešný.
Máte za sebou takmer sto podcastov, je stále o čom?
Je a stále toho pribúda. Ja si vediem zoznam - register potenciálnych prípadov. A ten je skutočne veľký. Sú to stovky ďalších mien, čo je na druhej strane dosť znepokojivé.
Ktorá epizóda je z tvojho pohľadu najzaujímavejšia?
Samozrejme každá má to svoje, každá má niečo do seba, preto to aj robíme. Môj otec je z Litvy, moja mamina je Slovenka. Mám rád Litvu a jej históriu a baví ma prinášať na Slovensko pohľady z iných krajín. Jeden takýto príbeh sme aj sprostredkovali. Bolo to o vojakovi v sovietskej armáde. Tento vojak bol obeťou veľmi brutálnej šikany od svojich nadriadených. Skončilo to celé tragicky. Ja si myslím, že je dôležité si tento príbeh vypočuť aj vo svetle aktuálnych udalostí, pretože nič sa odvtedy nezmenilo.
Ktorý prípad hodnotíš ako najhorší?
Záleží čo človek považuje za najhoršie. Myslím si ale, že príbehy v ktorých je ubližované deťom sú najhoršie diely. Konkrétne to bol diel jedného Rusa zo 60-70 rokov. Bol to taký druh pedofila, ktorý cielil na batoľatá. To je pre mňa úplne nepochopiteľné a strašné. Je to jeden z tých silných príbehov.
Majú sérioví vrahovia nejaké spoločné črty?
Určite sú aj keď sa to nedá úplne s určitosťou povedať. Často sa stretávame s vrahmi, ktorí majú veľké traumy z detstva napríklad. Veľa vrahov malo tiež zlý až disharmonický vzťah s matkou, takíto ľudia potom cielia na ženy. Napríklad samotná sexuálna deviácia ešte neznamená, že ten človek musí vraždiť. Tam sa musí stretnúť oveľa viac faktorov, ktoré z človeka spravia vraha. Nedá sa to presne určiť, inak by sa dalo mnohým strašným udalostiam lepšie predchádzať.
Dedo v jednom z našich podcastov hovorí o veľmi zaujímavom príbehu. Bolo to o jednom z vyšetrovateľov, ktorý bol privolaný na miesto činu, keď sa prišlo na to, čo spravil Štefan Svitek – Horehronský rozparovač. Je to zároveň jeden z takých najhorších prípadov zo Slovenska. Dedo mi hovoril, že keď to jeho známy videl, tak aj napriek tomu že už mal odrobených desiatky rokov a videl hocičo, tak aj tak musel odísť z toho domu a prišlo mu tak zle, že sa neovládol.
Je medzi nami veľa psychopatov podľa teba?
Čo sa týka tých psychopatov, človek by bol možno prekvapený ale je to v desiatkach percent. Psychopat, čiže človek, ktorý má nejakú poruchu osobnosti neznamená, že musí hneď páchať trestnú činnosť. Možno aj my dvaja, keby sme sa teraz dali vyšetriť, tak niečo objavíme. Je to zaujímavá oblasť aj pre mňa. Aj prospešný človek zapojený do spoločnosti, slušný a poctivý môže vykazovať znaky psychopatie. Každý máme to svoje a máme možnosť sa rozhodnúť akou cestou pôjdeme. My rozprávame o príbehoch v ktorých sa ľudia rozhodli ísť tým zlým smerom, zlou cestou.
