Účasť v tohtoročných voľbách v Rusku bola rekordne vysoká a dosiahla 77,4 percenta. Oznámila to v pondelok ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK). „Účasť je rekordná - bezprecedentných 77,44 percenta. Toto sa v dejinách Ruska nikdy nestalo,” uviedla predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová po sčítaní 99 percent hlasov.
V prezidentských voľbách zvíťazil po sčítaní takmer všetkých hlasov opäť šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý podľa volebnej komisie získal rekordných takmer 76 miliónov hlasov, čo je taktiež rekordný počet. „Dokázali sme sami sebe, že sme nezávislý národ... a Západu sme ukázali, že sme zjednotení. Sme na to hrdí,” vyhlásila Pamfilovová.
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja kandidáti pripustení k voľbám buď otvorene podporovali Putina, alebo sa držali línie Kremľa.
Ani Putin nie je nesmrteľný
Ešte pred voľbami vyslovil Robert Person, docent medzinárodných vzťahov na Vojenskej akadémii Spojených štátov West Point, pre The Conversation, že v súvislosti s ruským diktátorom Vladimirom Putinom sú isté dve veci - že bude zvolený za prezidentka v zmanipulovaných voľbách a že nie je nesmrteľný.
„Jedného dňa zomrie a je pravdepodobné, že radšej zomrie v úrade, ako by dobrovoľne odišiel do dôchodku. Hoci nevieme, kedy ten deň príde, svet možno bude chcieť zvážiť boj o moc, ktorý sa začne deň po Putinovom odchode,” hovorí.
Odkedy sa Putin ujal funkcie prezidenta v roku 2000, zdokonaľoval mašinériu volebných podvodov, aby zaručil svoje víťazstvo. Kupovanie hlasov, nesprávne spočítavanie hlasovacích lístkov, distribúcia vopred vyplnených hlasovacích lístkov, manipulácia s volebnými urnami, monitorovanie a zastrašovanie voličov a napĺňanie hlasovacích lístkov, to všetko sú metódy, ktoré Putinovi agenti používajú na zaručenie priaznivého výsledku.
Uväznil aj politických oponentov, iných vyhnal do exilu a ďalším odoprel možnosť postaviť sa proti nemu v spravodlivých voľbách. V najextrémnejších prípadoch sa podieľal na vraždách opozičných postáv ako Boris Nemcov a najnovšie aj na väzenskej smrti Alexeja Navaľného.
Boj o moc
„Ako odborník na ruskú politiku a zahraničnú politiku, ktorý posledných 25 rokov študoval Putinov režim, som sledoval, ako v Rusku buduje diktatúru, ktorá konkuruje represívnemu Sovietskemu zväzu svojou brutalitou aj korupciou. Ale iróniou je, že Putin je väzňom politického systému, ktorý si okolo seba vybudoval za posledných 24 rokov. Ako mnohí diktátori, ani on nemôže odísť od moci a užiť si pokojný dôchodok, aj keby chcel. Je príliš pripútaný a závislý od ohromujúceho bohatstva a moci, ktoré nahromadil počas svojho pôsobenia vo verejnej službe.”
Ale aj keby si Putin ponechal svoje paláce a jachty, na dôchodku by podľa odborníka nemal žiadnu záruku bezpečnosti. Ak by sa Putin vzdal moci, mohol by po ňom prísť jeho nástupca. „Putinova osobná autorita, charizma a vplyv by boli vždy hrozbou pre jeho nástupcu, pokiaľ by bol nažive, lákavým cieľom pre budúceho vládcu, a Putin to vie.”
Ďalším dôvodom, prečo väčšina diktátorov ani nepomenuje svojho nástupcu, je podľa Persona ten, že by to mohlo začať tvrdý boj o moc ešte predtým, ako diktátor odíde do dôchodku alebo zomrie. „Predstavte si, že by si Putin vybral nástupcu: Táto osoba by sa okamžite stala terčom neúspešných uchádzačov, ktorých na túto prácu nevybrali.”
Rivalita z každej strany
Dokonca aj medzi Putinovým vnútorným kruhom kamarátov existuje horká rivalita. Putinovi sa zvyčajne podarí udržať tieto boje na uzde, ale vzbura wagnerovského vojnového diktátora Jevgenija Prigožina proti ministerstvu obrany z roku 2023 ukazuje, ako smrteľne sa tieto súťaže môžu zmeniť.
„Za každým z bohatých insiderov, ktorí podporujú Putina – jeho oligarchov – stojí hlboká sieť skorumpovaných kamarátov, ktorí by prišli o svoju moc, bohatstvo a možno aj slobodu, keby sa ich rivalovi podarilo prevziať moc. Putinov odchod by mohol spustiť krvavý boj o moc, kedykoľvek by sa to stalo, tak prečo by to riskoval predčasne menovaním svojho nástupcu?”
Putina podľa neho pravdepodobne neodstráni žiadny palácový prevrat. Jeho kontrola nad ruskými bezpečnostnými službami mu umožnila rozdrviť súperov a kontrolovať médiá, súdnictvo, regionálnych lídrov, parlament a komunitné skupiny. Pozorne sledoval aj hrozby od potenciálnych opozičných predstaviteľov v rámci svojho režimu aj mimo neho a urobil svoj režim „odolným proti prevratu“.
Putin tiež využíva svoju kontrolu nad prírodným bohatstvom Ruska, aby udržal svojich oligarchov poslušných. Rozhoduje o tom, ktorí oligarchovia budú menovaní do vedenia najväčších ruských štátnych producentov ropy, plynu, nerastných surovín a priemyselných výrobcov. Pokiaľ zostanú lojálni Putinovi a budú podporovať jeho politické a ekonomické smernice, môžu títo oligarchovia bohato profitovať z drancovania príjmov, ktoré zarábajú ich spoločnosti.
Pevne vo svojej moci
„A pre prípad, že by niektorý z nich napriek svojej závislosti na jeho štedrosti vybočil z radu, je tu ďalší dôvod, prečo nikto z oligarchov neprekročil Putina - desaťročia hromadil množstvo kompromitujúcich materiálov, ktorými vydieral aj svojich najbližších poradcov.”
Ak Putin nemôže odísť do dôchodku a pravdepodobne nebude zosadený, čo sa stane, keď nakoniec zomrie v úrade? Podľa ruskej ústavy sa predseda vlády automaticky stáva úradujúcim prezidentom s obmedzenými právomocami, keď prezident môže alebo už nebude slúžiť. To bol aj Putinov prvý krok k tomu, aby sa stal prezidentom v roku 2000, keď rezignoval Boris Jeľcin.
„Tentoraz by prechod vyzeral úplne inak. Súčasným ruským premiérom je Michail Mišustin, dosť nevýrazný a necharizmatický bývalý daňový úradník, ktorému chýba vlastná silná mocenská základňa. Ak by nastúpil po Putinovi ako úradujúci prezident, je nepravdepodobné, že by sa stal jeho trvalou náhradou,” vysvetľuje Person.
Podľa ústavy sa nové prezidentské voľby musia konať do troch mesiacov od úmrtia prezidenta alebo jeho nespôsobilosti. Ale skutočné ťahanice o moc sa budú odohrávať v zákulisí a nie pri volebných urnách.
Existuje len Putin
Je možné, že potenciálne násilný boj o moc by sa mohol vyriešiť ešte pred voľbami, ale tri mesiace nie sú veľa času na to, aby si nástupca upevnil svoju moc a zaplnil prázdnotu po Putinovi. Je tiež možné, že konsenzuálny kandidát bude môcť vyhrať voľby, zatiaľ čo skutočný boj medzi frakciami sa odohrá v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
Dni, mesiace a roky po Putinovom odchode však môžu byť ešte turbulentnejšie, než ktokoľvek očakáva. Nikdy predtým nebolo sústredené toľko osobnej autority v rukách jediného ruského vodcu s tak malým počtom podporných inštitúcií, ktoré by pomohli stabilizovať prechod vedenia.
„Neexistuje žiadne monarchické nástupníctvo, ako za Romanovcov, poslednej kráľovskej rodiny, ktorá vládla krajine. Neexistujú ani silné inštitúcie štátu jednej strany, ktoré by obmedzovali súperov ako v časoch Sovietskeho zväzu. Existuje len Putin,” dodáva na záver odborník.