Bol júl 2014, keď Američan Jeremiah Heaton vyhlásil na hraniciach medzi Sudánom a Egyptom „Kráľovstvo Severného Sudánu“, pretože jeho šesťročná dcéra sa chcela stať skutočnou princeznou. Ako správny otec jej preto dal sľúb.
Po niekoľkých mesiacoch vyhlásil na 2 072 kilometroch štvorcových svoje kráľovstvo. Ide o oblasť vyprahnutej púšte medzi Egyptom a Sudánom, ktorú miestni nazývajú Bir Tawil. V deň siedmich narodenín Emily, 16. júna, vyvesil na skalnatom kopci modrú vlajku so štyrmi hviezdami a kruhom s korunkou a sám seba vyhlásil kráľom. Tvrdí, že jeho nárok je legitímny.
Sen o princeznej sa rozplynul
„Chcem ukázať svojim deťom, že som skutočne šiel na koniec sveta, aby som splnil ich priania a ich sny sa stali skutočnosťou,“ cituje The Independent Heatona. Sheila Carapico, profesorka politológie a medzinárodných štúdií na University of Richmond však upozornila, že Heaton potrebuje legálne uznanie od susedných štátov, OSN či iných organizácií, aby mohol mať skutočnú politickú kontrolu nad oblasťou.
Jeho nápad, bez ohľadu na to, aký rozkošný v očiach niektorých ľudí bol, zmietli organizácie zo stola. Hlavným bodom bolo, že Heatonovo ospravedlnenie pre zasadenie svojej vlajky bolo, že keďže krajina bola údajne prázdna, napriek nomádskej prítomnosti v regióne, išlo o rovnaký princíp, aký používali pôvodné koloniálne mocnosti v 18. a 19. storočí.
Zasiahla OSN a vlajku odstránila. To už však neodradilo ďalších, aby sa o rovnaký čin pokúsili aj ďalší. Rusi Dmitrij Žicharev a Michail Ronkainen vztýčili nad regiónom vlastnú vlajku, o niekoľko rokov neskôr tak urobil indický podnikateľ Suyash Dixit.
Rovnako ako Heatonov pokus, aj tieto boli rýchlo zlikvidované, ale otázka Bir Tawil stále predstavuje zaujímavú výzvu pre právnikov aj medzinárodné organizácie. Keďže si územie nenárokuje žiadna susediaca krajina a existuje životaschopnosť usídleného života, vyžaduje sa oficiálne rozhodnutie o tom, ktorá z hraníc je legitímna?
Dve hranice
Ak chceme pochopiť príbeh územia Bir Tawil, musíme sa vrátiť do histórie. Nie vždy to totiž bolo terra nullius, a teda územne nepatriace nikomu. Pokiaľ prekročíme mocenské boje, ktoré v oblasti prebiehali ešte v 19. storočí, dostávame sa do roku 1899, kedy prišiel prvý pokus o prekreslenie hraníc Veľkou Britániou.
To prebiehalo podobne, ako ich v Afrike kreslili aj iné európske mocnosti - s rovnými líniami bez ohľadu na geografické, kultúrne alebo etnické rozdiely. Aj preto britská správa rozhodla, že hranicou medzi Egyptom a Sudánom sa stane 22. rovnobežka. Zriedka sa stávalo, že si mocnosti nielen uvedomili, ale aj priznali vlastnú chybu, tentokrát sa tak však stalo.
Už v roku 1902 sa hranica prekreslila podľa administratívnych línií. To dalo Egyptu kontrolu nad nomádskym kmeňom Abadba (Bir Tawil), s ktorým mal užšie kultúrne väzby. Sudán mal naopak ďalší prístup k Červenému moru a kmeňu Beja (Halaibský trojuholník, severne od pôvodnej línie.
Územie, ktoré nikto nechce
Keď však v roku 1956 Sudán získal nezávislosť, nastal medzi oboma štátmi spor o upravenú hranicu. Nikoho však nezaujímal Bir Tawil, ale iba Halaibský trojuholník, ktorý má okrem prístupu k moru aj veľké zásoby zlata. Aj keď situácia s touto konkrétnou oblasťou stále nie je vyriešená, jedna vec je jasná - o susedný Bir Tawil, kde žije len kočovný kmeň a nie je tu jediná asfaltová cesta, nemá záujem ani jedna krajina.
Takže áno, teoreticky si toto územne môže nárokovať ktokoľvek, a to aj vrátane Slovenska. Problémom ale je, že osoba či krajina musí získať podporu OSN a okolitých afrických štátov, čo je v súčasnosti v podstate nemožné. Historik Sasha Putt pre portál The Collector, najsilnejší nárok nakoniec môžu mať nomádske kmene, ktoré na území žijú.
„Ak Organizácia Spojených národov niekedy dosiahne dohodu, vytvorilo by to významný precedens pre prípad, že by sa v budúcnosti objavil podobný problém. Či už to bola politická (1899) alebo administratívna (1902) hranica, ktorá bola uznaná, mohla viesť k ďalším nárokom na celom svete a opätovnému preskúmaniu historickej legitimity hraníc. Momentálne sa zdá pravdepodobné, že riešenie sa objaví a bude si vyžadovať drastické opatrenia zo strany Egypta alebo Sudánu, aby poskytli definitívnu odpoveď,” dodáva Putt.
