Ako spravodajca Českej televízie na začiatku 90. rokov cestoval s Václavem Havlem a lietanie ho pohltilo. Nasledovala kariéra kapitána v ČSA a Turkish Airlines. Dnes sa venuje školeniam, konzultačnej práci a mentoringu. Učí vrcholových manažérov leadership, krízové vedenie a rozhodovanie, píše sa na portáli iDnes.cz.
V jednom rozhovore ste spomenuli, že lietanie sú emócie. Aké emócie prináša lietanie vám?
Ku každej činnosti sa dá pristupovať rôzne. Buď ju robíte strojovo ako pasovú výrobu, alebo do nej dáte časť srdca. Lietanie je úžasné v tom, že nenechá nikoho ľahostajným. Fakt, že sa zrazu dostanete do dimenzie, ktorá nám nie je prirodzená, že letíte, aj keď nám Boh nedal krídla, sa bez emócií nezaobíde. Neustále spracovávate veľké množstvo informácií – či už pred letom alebo v jeho priebehu -, reagujete na zmeny a rozhodujete sa.
Do toho vidíte tú nádheru, ktorá sa vám z pilotnej kabíny otvorí. Je to pohľad na svet, ktorý väčšina smrteľníkov nemá to šťastie vidieť každý deň. Niekedy to nie je úplne jednoduché, či už kvôli meteorologickej situácii alebo prevádzkovým záležitostiam. A pokiaľ let prebehne dobre, je to určité uspokojenie. Všetko je to veľká zmes emócií. Ja som mal vždy rád lietadlo, s ktorým som letel. Nikdy by som mu nenadával a vždy som to bral tak, že je to stroj, ktorý ma bezpečne dovezie do cieľa.
Vždy ste teda stroju, s ktorým ste leteli, bezvýhradne verili?
Áno. Ak let prebehne bezpečne, záleží jednak na práci palubnej posádky, ale tiež na skutočne veľkom počte ľudí, ktorí sa o let starajú na zemi. Nedávno som videl zrýchlenú animáciu, ktorá ukazovala, koľko činností musí prebehnúť, keď lietadlo zastaví a cestujúci vystúpia. Opäť mi došlo, aké kvantum ľudí a techniky sa okolo lietadla pohybuje. A to, že let dobre dopadne, nie je len o tom, že veríte sám sebe a kolegom, ale tiež o tom, že dôverujete systému a údržba lietadla je na vysokej úrovni. Vo svojej kariére som mal šťastie, že som o týchto veciach nikdy nepochyboval.
Čo je na práci pilota najnáročnejšie?
Schopnosť prijať absolútnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Musíte premyslieť scenár letu alebo neštandardnej situácie. A keď sa už rozhodnete, je dobre poznať všetky následky. Aj keď je práca na palube tímová hra celej posádky, v pozícii kapitána ide o konečné rozhodnutie. Lietadlo nezastavíte ako auto. To pre radu ľudí môže byť zväzujúce. Zároveň by som chcel povedať, že tak to nemajú len piloti. Práve preto si dosť často rozumejú s lekármi, pretože chirurg na sále je na tom úplne rovnako. Množstvo ľudí si napríklad predstavuje, že v kokpite len zapnete autopilota, ale ten vás do cieľa sám nedovedie. Musíte mu zadať, ako máte letieť, akou rýchlosťou a v akej výške. Autopilot vám len umožní, že nemusíte hodiny riadiť lietadlo ručne. Ale rozhodovanie, vyhodnocovanie a monitorovanie je len na vás.
Ako ste dokázali povolanie pilota skĺbiť s osobným a rodinným životom?
Išlo to, aj keď to nebolo ľahké. Veľký podiel na tom mala moja žena, ale aj celá rodina. Záleží veľmi na partnerovi, ako sa prispôsobí životnému rytmu, ktorý letectvo do rodinného života prináša. Ale aj niektorí piloti sa stretávajú s tým, že sú často dlho z domova, bez detí, kamarátov. To je veľmi individuálne a dopredu to nikto úplne neodhadne. Veľmi záleží na tom, v akej spoločnosti a aký typ tratí lietate.
Niektorí ľudia si prácu pilota predstavujú tak, že na veľkú časť letu zapnete autopilota a potom si môžete aj zdriemnuť. Je to pravda?
Pravdou je, že sa v pilotnej kabíne môže legálne spať. Ľudí to často prekvapí, ale posádka je dvojčlenná a má prísne normy, ako dlho môže letieť, respektíve byť v službe. Je to pre bezpečnosť letu aj cestujúcich. Nikto nechce letieť s unavenými pilotmi. Za určitých okolností môže let trvať aj dvanásť hodín, to už je potom boj s únavou evidentný. Preto sa dá aplikovať takzvaný „controled rest“. Samozrejme, je tam rada podmienok, napríklad, že druhý pilot musí deklarovať, že sa cíti fit a nie je unavený. Navyše by ste nemali spať dlhšie než pätnásť minút, pretože potom upadáte do hlbokej REM fázy, z ktorej sa človek ťažšie prebúdza.
Keby preto počas spánku nastala napríklad technická chyba, na ktorú musíte okamžite reagovať, z tej REM fázy by sa človek prebúdzal trochu dlhšie. V prípade spánku musíte inštruovať stevardku, aby po pätnástich minútach zazvonila na dvere pilotnej kabíny. To je mimochodom taký strašný zvuk, že vás prebudí aj z toho najtvrdšieho spánku. Keď letíte diaľkovým lietadlom, sú už piloti traja alebo štyria. Tí majú špeciálnu kabínu, kde si vždy jeden z pilotov môže ísť na nejakú časť letu ľahnúť. Rovnako tak majú stevardi v podpalubí špeciálne kabíny, kde to vyzerá ako v ponorke. Tam si môže časť z nich odpočinúť, zatiaľ čo ďalšia časť posádky sa stará o cestujúcich. Vďaka tomu môže let trvať aj niekoľko hodín.
Nemôže sa stať, že by druhý pilot počas vášho krátkeho spánku zaspal tiež?
Na to by sa prišlo pomerne rýchlo, pretože riadenie letovej prevádzky sa vám nedovolá a pochopí, že sa niečo deje. Dnešná doba je v tom celkom vypätá, takže pravdepodobne čoskoro uvidíte stíhačky, ktoré poletia niekde vedľa vás a budú zisťovať, čo sa deje, prečo neodpovedáte a či nie ste predmetom nejakého nezákonného činu, napríklad únosu alebo terorizmu. Alebo či piloti nie sú v bezvedomí a podobne.
Darilo sa vám na tých pätnásť minút v kokpite zaspať?
Darilo. Nočné lety sú zvlášť nad ránom najhoršie. Kto neverí, že piloti padajú do mikrospánku, obrazne povedané, v poslednej zákrute pred letiskom, musel by to zažiť. Tá únava potom až fyzicky bolí, takže než by s ňou človek bojoval, je lepšie si tých pätnásť minút oddýchnuť a v priebehu letu sa udržiavať v kondícii. Veľa vecí sa dá, samozrejme, natrénovať, organizmus si čiastočne zvykne. Veľkú rolu v tom hrá aj dôsledný odpočinok medzi lietaním, regenerácia, životospráva alebo rozdeľovanie záťaže. A samozrejme vek. Ale únava sa veľmi starostlivo monitoruje a je potrebné sa jej vyhýbať.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí trpia strachom z lietania?
Existujú napríklad špeciálne kurzy, ktoré im môžu pomôcť. Ale hlavné je si uvedomiť, že letectvo je skutočne najbezpečnejší spôsob prepravy. Metodika prípravy ľudí je špičkovo prepracovaná, od prísnych výberov cez dôsledný výcvik a pravidelné polročné preskúšanie. Navyše sa každý let starostlivo vyhodnocuje, lietadlo po lete posiela report, kde je do najmenšieho detailu jasné, čo sa odchýlilo od normálu alebo kde sa stala chyba. Keby každá jazda po ceste bola takto analyzovaná ako let, bolo by na cestách oveľa bezpečnejšie.
Piloti tiež dostávajú spätnú väzbu. Vedia, čo neurobili dobre, kde urobili chybu, že sa v niektorých veciach musia doškoliť alebo preskúšať. Aerolinky tiež vyhodnocujú trendy, ktoré môžu ukázať, že narastajú niektoré odchýlky od štandardu a správnych postupov. Okamžite na to reagujú napríklad úpravou výcviku, mimoriadnym preškolením a podobne. Rád by som tiež povedal, že lietadlá sú dnes skutočne spoľahlivé. To, čo dokáže lietadlo vo vzduchu vydržať, nemá väčšina cestujúcich najmenšiu šancu pri bežnom lete zažiť. Pokiaľ človek letí so spoločnosťou, ktorá má dobré renomé, obavy skutočne nie sú na mieste. Na druhej strane sú miesta, kde by som aj ja rozmýšľal, či do lietadla nastúpim.
Prezradíte, ktoré to sú?
Je to väčšinou pri menších bezmenných spoločností v Afrike alebo Južnej Amerike. Tam je dosť vážnych incidentov, safety record je tam zlý. Ale to sa všeobecne vie, také „black listky“ sa dajú nájsť a väčšinou na to upozorňujú aj medzinárodné letecké inštitúcie. A tiež tlačia na to, aby tieto spoločnosti zvýšili úroveň výcviku a bezpečnosti, prípadne im zakazujú lietať do Európy alebo USA.
Zažili ste počas letu moment, keď ste si povedali, že máte naozaj problém?
Chyby lietadla, ktoré som počas letu musel riešiť, určite nepatrili k najhorším. To som mal skôr smolu na nejaké extrémne počasie, búrkovú činnosť a podobne. Aj to je vec, ktorá môže byť pre let za určitých okolností nebezpečná.
Máte pred letom nejaký svoj osobný rituál?
Možno to bude znieť banálne, ale niekedy ma bavilo prísť k lietadlu a siahnuť si na jeho trup. Mal som vždy pocit, že lietadlo žije. Tiež ma bavilo, keď som sa po pristátí mohol dotknúť motorov. Prišlo mi, ako keby lietadlo ešte vibrovalo a bol v ňom život z predošlého letu. Podobne ako keď dobehne kôň na pretekoch. Už preto by mi nenapadlo sa k lietadlu správať s neúctou. A ani nepoznám pilota, ktorý by k lietadlu prišiel a hneval sa štýlom: „S týmto šrotom ja nepoletím.“
Existujú destinácie, kde sa ťažko pristáva? Napríklad z dôvodu zložitého terénu...
Nie je to toľko o teréne ako skôr o tom, či dobre funguje kooperácia s riadením letovej prevádzky a ako dobre sú nastavené postupy. Nemal som rád, keď v riadení letovej prevádzky panoval chaos alebo silný lokálny prízvuk v štandardnej komunikácii. S Turkish Airlines sme lietali napríklad do Káthmándú, kde je terén veľmi komplikovaný a všeobecne nepatrilo k obľúbeným destináciám. Ale ja som tam lietal rád. Páčilo sa mi tam.
Nedá sa mi neopýtať, ako je to s tým tlieskaním cestujúcich po pristátí? Vnímate ho a máte z neho radosť?
Priznám sa, že vo veľkých lietadlách ten potlesk ani nepočujete. Sedíte od priestoru cestujúcich pomerne dosť ďaleko, takže sa k vám vôbec nedonesie. V menších lietadlách to niekedy bolo počuť, ale ľudia väčšinou tlieskajú vo chvíli, keď lietadlo ešte brzdí. Ten manéver vás úplne pohltí, navyše je v lietadle pomerne dosť hluku, takže aj keď cestujúci tlieskajú, vy to moc nepočujete.
Môžete sa podeliť o nejakú veselú príhodu z letu?
Bolo by ich asi veľa, ale teraz si spomínam na veselú príhodu, ktorú mi kedysi na začiatku kariéry rozprával jeden kapitán. Bol to nočný let do nejakej federálnej vnútroštátnej destinácie. Myslím, že spomínal Poprad. Bolo extrémne zlé počasie, čo v kombinácii s terénom Tatier môže byť pomerne zložitá záležitosť. Aj napriek tomu sa im tam podarilo pristáť, len to pristátie bolo trochu tvrdšie. Posádka bola hrdá, pretože to bola skutočne ukážka pilotného umenia. Stevardka prišla do kokpitu a povedala, že s pánom kapitánom by rád hovoril niekto z cestujúcich. On predpokladal, že za také pilotné majstrovstvo príde pochvala. Ale cestujúci sa pred neho postavil a hovorí mu: „Keď to neviem, tak do toho neleziem.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
