Mary Ann Kinskey sa narodila 27. mája 1894 v Zanesville v Ohiu. V tom čase sa vzduchoplavba ešte len rozvíjala. Existovali montgolfiérove balóny (plnené horúcim vzduchom), charliéry (balóny plnené vodíkom) a prvé dirigibles, čo bol termín pre riaditeľné balóny s mechanickým pohonom, používaný predtým, než sa ustálil názov vzducholode. Keď gróf Ferdinand von Zeppelin dokončil prvú vzducholoď LZ 1, bolo Mary Ann šesť rokov.
Keď mala Mary Ann Kinskey sedemnásť rokov, vstúpila do kláštora Františkánskych sestier kresťanskej lásky. Tu prijala rádové meno po sv. Tomášovi Akvinskom a zo slečny Mary Ann Kinskey sa stala sestra Mary Aquinas Kinskey. Prvé sľuby zložila v roku 1914, teda v čase, keď na starom kontinente vypukla veľká vojna. Počas štyroch rokov konfliktu, do ktorého sa napokon zapojili aj Spojené štáty, sa z krehkých lietajúcich aparátov stali profesionálne stroje na zabíjanie. Mary Aquinas Kinskey sa vtedy však venovala štúdiu a výučbe mladších kolegýň.
Technicky založená učiteľka
Prahla po vzdelaní, takže sa prihlásila na Catholic University of America vo Washingtone. Tu získala v roku 1926 bakalársky titul z matematiky a fyziky a začala pracovať ako stredoškolská učiteľka.
Sama vyrábala niektoré učebné pomôcky na demonštráciu fyzikálnych javov. V tom bola taká úspešná, že ešte v šesťdesiatych rokoch organizovala kurzy pre učiteľov základných škôl, kde im ukazovala, ako vyrábať improvizované pomôcky pre demonštráciu princípu prúdových motorov, telefónu alebo odrazu rádiových vĺn, ale to predbiehame.
Mala technické vzdelanie, takže s nimi stavala modely lietadiel a zosilňovače. Svoj postoj k technickým záležitostiam neskôr vysvetlila v rozhovore pre miestny žurnál: „My sestry musíme byť ako svätý František – byť vo všetkom nápomocné pre všetkých ľudí. Ako zdravotné sestry a učiteľky musíme byť pripravené zapojiť sa v akomkoľvek prípade núdze, ktorý môže napríklad vyžadovať aj lietanie alebo výučbu aerodynamiky.“
Učila tridsať rokov. Okrem toho vykonávala funkciu školskej inšpektorky. K letectvu, teda k odboru, ktorý ju nakoniec najviac preslávil, sa dostala práve cez výučbu. Jej študenti prejavovali záujem o rýchlo sa rozvíjajúce letectvo, ktoré v tom čase lámalo jeden rekord za druhým a mená priekopníkov plnili titulné stránky novín.
Trénovala vojnových pilotov
Pretože Mary Aquinas Kinskey chcela o letectve vedieť viac ako to, ako fungujú modely lietadiel, prihlásila sa v roku 1938, spoločne so sestrou Máriou Paul, do pilotného kurzu v Manitowoc. V tom čase sa na starom kontinente schyľovalo k ďalšiemu svetovému konfliktu. Spojené štáty sa za oceánom tvárili, že sa ich to netýka. Ale nič netrvá večne. Útok na Pearl Harbor rázne umlčal pacifistov a zatiahol Američanov do vojny.
Okrem leteckého výcviku pokračovala Mary Aquinas Kinskey v ďalšom štúdiu, tentoraz na Notre Dame University v štáte Indiana, kde v roku 1942 obhájila prácu Electron Projection Study of the Deposition of Thorium on Tantalum a získala magisterský titul. Medzitým sa svetový konflikt rozhorel v plnej sile a bojiská v Európe a Pacifiku prehĺtali tisíce ľudských životov. Vojna potrebovala nových vojakov, námorníkov a letcov.
Mary Aquinas Kinskey nemienila nečinne prizerať a po promócii v Notre Dame sa začala podieľať na teoretickej príprave nových letcov. Na St. Ambrose High School v Ironwoode v štáte Michigan začala vyučovať aerodynamiku a meteorológiu. Medzitým stihla sama zložiť pilotné skúšky a od roku 1943 sa stala držiteľkou licencie súkromného pilota.
Postupne učila konštrukciu lietadiel, aerodynamiku, teóriu letu a základy elektroniky. V tom čase si od študentov vyslúžila prezývku „Flying nun“ (lietajúca sestra). Okrem pedagogických aktivít bola členkou Občianskych leteckých hliadok založených v decembri 1941. Cieľom tejto organizácie, využívajúcej malé civilné lietadlá, bolo a je uľahčiť leteckým zložkám amerických ozbrojených síl preberaním pomocných úloh, ako je hliadkovanie, protiponorkové patroly, preprava ranených alebo kuriérska služba.
Život v civile
Mary Aquinas Kinskey pracovala po vojne ako školská inšpektorka. Okrem iného vypracovala smernice pre zavedenie výučby leteckých a kozmických vied do katolíckeho základného školstva. Využívala svoje styky a svojim kolegom, rádovým sestrám aj študentom, sprostredkovávala návštevy leteckých tovární, exkurzie na leteckých základniach i lety vojenskými dopravnými lietadlami.
Koncom šesťdesiatych rokov sa články o Lietajúcej sestre začínajú v novinách objavovať stále sporadickejšie. V roku 1977 prekonala infarkt a následne sa uchýlila do kláštora Svätej rodiny v Manitowoc v štáte Wisconsin. Zažila ešte spustenie programu NASA Teacher in Space. V jeho rámci mali na palubách raketoplánov, ako špecialisti nákladu, lietať učitelia. Cieľom bolo oživiť u študentov záujem o matematiku, fyziku, prírodné vedy a výskum vesmíru.
Prvou takou učiteľkou/astronautkou, ktorá mohla posunúť odkaz Mary Aquinas Kinskey ešte ďalej, bola Sharon Christa McAuliffe. Tá však zahynula 28. januára 1986, spoločne s ďalšími šiestimi kolegami, na palube raketoplánu OV-099 Challenger pri misii STS-51-L. Tohto hrozného zážitku bola Mary Aquinas Kinskey našťastie ušetrená. Skonala 20. októbra 1985 na pôde kláštora.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
