Aj bez toho, aby sme ti to pripomínali, ti musí byť jasné, že okolo nás je v poslednej dobe veľa skazy a pochmúrnosti. Ak by si chcel niekedy zmerať, čo všetko zlé sa deje okolo nás, stačí ti zobrať do ruky noviny alebo prečítať správy. Vedci ale vymysleli presnejší spôsob merania toho, ako zle sa veci vo svete vyvíjajú.
Ide o Hodiny súdneho dňa (Doomsday Clock), ktoré si môžeš doslova predstaviť ako gigantické hodiny, ktoré skupina atómových vedcov používa na odhadnutie toho, ako blízko sme k jadrovej katastrofe. Pravidelne začiatkom roka Bulletin of the Atomic Scientists (BAS) posúva ručičky hodín, aby ukázal, ako blízko sme od polnoci.
V januári 2020 sa ručičky hodín súdneho dňa posunuli na 100 sekúnd pred polnocou, čo bolo najbližšie k polnoci v histórii, a zostali tam aj nasledujúce dva roky. V roku 2023 sa ručičky posunuli ešte bližšie ku katastrofe - 90 sekúnd. Len pred pár okamihmi vedci potvrdili, že tento údaj zostáva v platnosti aj pre tento rok.
Čo sa stane, keď odbijú polnoc?
Hodiny majú slúžiť ako výzva k akcii pre svetové vlády. Mnohých ľudí však zaujíma, čo sa stane, keď na hodinách nastane zlovestná „polnoc“. To sa našťastie ešte nikdy nestalo, a musíme dúfať, že to tak aj zostane. Prečo?
Keď totiž na Doomsday Clock odbije polnoc, bude ohlasovať jadrovú vojnu a s ňou aj masové vymieranie celého ľudstva. Rachel Bronsonová, generálna riaditeľka Bulletin of the Atomic Scientists, vo vyhlásení uviedla: „Keď hodiny ukazujú polnoc, znamená to, že došlo k nejakému druhu jadrovej výmeny alebo katastrofickej klimatickej zmeny, ktorá zničila ľudstvo. Nikdy sa tam naozaj nechceme dostať a ani o tom nebudeme vedieť.“
Vzhľadom na to, aká rýchla by bola jadrová apokalypsa, je len veľmi malá šanca, že by niekto v okolí posunul číselník na polnoc. A aj keby sa niekomu podarilo prežiť jadrovú vojnu, to posledné, čo by bola ich starosť, je posúvať nejaké ručičky na hodinkách.
Na čele s Einsteinom a Oppenheimerom
BAS založili v roku 1945 Albert Einstein, J. Robert Oppenheimer a ďalší vedci, ktorí počas druhej svetovej vojny pracovali na projekte Manhattan. Z tohto projektu vzišla v roku 1945 prvá atómová zbraň.
Myšlienka hodín symbolizujúcich globálnu zraniteľnosť voči katastrofe vznikla v roku 1947. O nastavení hodín rozhoduje vedecko-bezpečnostný výbor BAS, ktorý momentálne zahŕňa desiatich držiteľov Nobelovej ceny.
Hodiny boli pôvodne nastavené na sedem minút do polnoci. Najďalej od polnoci — 17 minút — sa nachádzali po skončení studenej vojny v oku 1991. Od roku 1945 k riziku atómovej vojny pribudli aj globálna zmena klímy, znečistenie a mnoho ďalších faktorov, ktoré ohrozujú celú biosféru.
