Paleontológovia v Južnej Afrike za posledných 15 rokov odkryli viac ako 350 v pôde zachovaných stôp mnohých zvierat aj dávnych ľudí. Niektoré ľudské stopy majú odtlačky prstov, čiže vznikli pri chôdzi alebo behu naboso. Niektoré sú však bez nich. Podľa pracovnej hypotézy "obyvatelia týchto oblastí v strednej dobe kamennej mali prostriedky, motív a príležitosť vyrábať obuv", uviedol člen výskumného tímu Charles Helm z Univerzity Nelsona Mandelu v Južnej Afrike.
Akonáhle dávni ľudskí predkovia našli spôsob, ako použiť kostené nástroje na výrobu oblečenia, výroba „obuvi mohla byť logickým doplnkom,“ vysvetlil Helm.
Tak ako dnešní ľudia, aj naši dávni predkovia si „obuvou“ chránili nohy pred ostrými kameňmi pozdĺž pobrežia, ako aj pred extrémnymi horúčavami a chladom.
V časopise Ichnos vedci zverejnili štúdiu, v ktorej skúmali objavené stopy homininov so známkami používania obuvi v južnej Afrike a porovnávali ich s tými z neskorších období objavenými v západnej Európe.
Analyzovali dôkazy stôp z troch pravekých nálezísk na pobreží Kapského mysu v Južnej Afrike. Pri ich identifikácii archeológovia ako rozhodujúci faktor sledovali prítomnosť a zarovnanie odtlačkov prstov.
Hľadali "jasné okraje stopy" homininov spolu s akýmikoľvek pravdepodobnými "bodmi pripevnenia popruhov". Zatiaľ síce žiadna z nájdených stôp nebola vedecky presne datovaná, podľa výskumníkov však vznikli v období pred 70 000 až 130 000 rokmi.
„Aj keď sú naše dôkazy sugestívne, zatiaľ ich nepovažujeme za presvedčivé,“ povedal archeológ. Dôkazy môžu skresľovať objavené stopy vytvorené bosými jedincami, preto by „vývoj kritérií na identifikáciu stôp obutých homininov mal pomôcť v budúcom úsilí o interpretáciu,“ dodal paleontológ Charles Helm.
