Písal sa júl 1967. Elektrikári Randall Champion a J. D. Thompson vykonávajú v Jacksonville rutinnú údržbu vedenia nízkeho napätia, keď sa prvý z nich vysoko na stĺpe dotkne zlého drôtu. Bezpečnostný postroj zabráni pádu a Champion zostane bezvládne visieť dole hlavou.
Slávna fotografia
Thompson, ktorý sa v tej chvíli nachádza na inom stožiari, sa kamarátovi vydá okamžite na pomoc. Rýchlo za ním vylezie hore a začne ho oživovať dýchaným z úst do úst. Masáž srdca v tej chvíli nie je možná. Zatiaľ čo Thompson s každým výdychom ženie do pľúc Championa vzduch, dole pod nimi stojí fotograf miestnych novín Jacksonville Journal, Rocco Morabito.
Na mieste sa ocitol úplnou náhodou. Práve mal autom namierené na stávku železničiarov, keď spozoroval oboch mužov pracujúcich na elektrickom vedení. Scéna sa mu zapáčila a rozhodol sa urobiť pár snímkov. Siluety robotníkov proti oblohe, to bude vyzerať dobre, prelietlo mu hlavou.
„Zrazu ale počujem krik. Pozriem sa hore a vidím, ako jeden z nich visí hlavou dole. Nevedel som, čo mám robiť. Vysielačkou som z auta zavolal do redakcie, aby privolali ambulanciu. Potom som rýchlo zobral svoj prístroj Rolleiflex a začal to fotiť,“ popísal neskôr Morabito príbeh vzniku svojho najslávnejšieho snímku.
„Mám pulz,“ vykríkne zrazu Thomopson, odopne Chamopina od stĺpa, hodí si ho cez rameno a zíde s ním dole, kde mu dal masáž srdca. Než na miesto dorazia záchranári, podarí sa mu vtedy 29-ročného Championa priviesť k životu.
„Nakoniec začal lapať po dychu. Záchranári ho previezli do nemocnice s miernymi popáleninami,“ popísal sled udalostí Morabito. Za snímok s názvom Bozk života získal nasledujúci rok prestížnu Pulitzerovu cenu a fotografia sa objavila v novinách po celom svete.
Nie som žiadny hrdina, hovoril záchranca
„Fotografia ľuďom učaruje, každý sa pred ňou zastaví. Má všetko, čo skvelá spravodajská fotografia potrebuje: technickú zručnosť, aktuálnosť a pútavý príbeh,“ povedala Indira Babicová, riaditeľka Múzea fotografie vo Washingtone, kde je Bozk života vystavený.
„Má v sebe prvok bezprostredného nebezpečenstva, ktorý priťahuje mladých aj starších. Ukazuje človeka pomáhajúceho inému človekovi. Morabito zachytil záchranu života v naozaj riskantnej situácii,“ dodala.
Thompsona mnohí po jeho čine označovali za hrdinu, on sám si tak ale nepripadal. „Keby sa tam niekto dostal skôr ako ja, urobil by to isté. Ľudia mnohokrát predtým niekomu zachránili život, len z toho nevznikla žiadna fotografia,“ poznamenal.
To, že má na filme niečo jedinečného, vedel Morabito okamžite. „Myslím si, že mám veľmi dobrý záber,“ ohlásil vysielačkou editorovi, ktorý kvôli prísľubu zdržal uzávierku. Ešte v to popoludnie sa fotka objavila na titulnej strane spoločne so správou o povstaní vo väznici na južnej Floride.
Priateľstvo na celý život
Morabito v službách Jacksonville Journal strávil takmer celý život. Pre periodikum začal prvýkrát pracovať v roku 1930 vo svojich desiatich rokoch, keď si privyrábal predajom jeho výtlačkov v uliciach mesta.
Prestávku od práce v novinách si dal len počas druhej svetovej vojny, keď pôsobil v americkom letectve ako strelec letúna B-17. Podľa Jacksonville.com prežil 34 vojnových misií. Po návrate z bojiska Morabito pokrýval najmä športové udalosti. Pre Jacksonville Journal pracoval celkom 42 rokov, z toho 33 ako fotograf, a to až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1982.
Tiež Championa a Thompsona čakala dlhá kariéra – pre elektroenergetickú spoločnosť JEA pracovali dlhých 30 rokov a zostali blízkymi priateľmi. Obaja sa zblížili tiež s Morabitom.
V roku 1988 sa všetci traja spoločne vyfotili pri príležitosti posledného dňa vydávania Jacksonville Journal aj napriek tomu, že Champion sa práve v nemocnici zotavoval z operácie bypassu. Vďaka Thomposonovej pohotovosti dostal navyše 35 rokov života – v roku 2002 podľahol zlyhaniu srdca. Morabito zomrel v roku 2009. Keď sa o 50 rokov neskôr pripomínalo výročie odfotenia slávnej fotografie, Thompson bol ako jediný z trojice ešte nažive.