Rusko za niekoľko posledných rokov nezákonne prepašovalo stovky ton zlata zo Sudánu ako súčasť širšieho úsilia vybudovať „pevnosť Rusko“ a chrániť sa pred sankciami súvisiacimi s Ukrajinou. Píše The Telegrpah.
Kremeľ od roku 2010 viac ako štvornásobne znásobil množstvo zlata držaného v ruskej centrálnej banke, čím vytvoril akúsi „vojnovú truhlicu“ prostredníctvom mixu zahraničného dovozu a obrovských domácich zásob zlata ako tretí najväčší producent drahého kovu na svete.
Viac zlata ako amerických dolárov
Ruská centrálna banka po prvýkrát v júni 2020 držala viac zlata ako amerických dolárov, pričom vzácne kovy tvorili viac ako 23 percent celkových rezerv, ktoré sa pred inváziou na Ukrajinu zvýšili na hodnotu 630 miliárd dolárov.
Hoci oficiálne štatistiky naznačujú, že Sudán nevyváža do Ruska takmer žiadne zlato, výkonný riaditeľ jednej z najväčších sudánskych spoločností zaoberajúcich sa ťažbou zlata pre The Telegraph povedal, že Kremeľ je najväčším zahraničným aktérom v rozsiahlom ťažobnom sektore krajiny.
Nadštandardné vzťahy so Sudánom
„Rusko podniká veľa operácií so sudánskym zlatom a veľa z neho sa pašuje v malých lietadlách z vojenských letísk roztrúsených po celej krajine smerom do Ruska,“ povedal zdroj pre The Telegraph pod podmienkou zachovania anonymity. Domnieva sa, že zo Sudánu sa do Ruska ročne prepraví okolo 30 ton, hoci skutočný rozsah nie je možné odhadnúť.
Riaditeľ dodáva, že Rusko to má povolené kvôli úzkym kontaktom so sudánskym vojenským veliteľom, Mohamedom „Hemedtim“ Hamdanom Dagalom, ktorý sa rok pred vojnou na Ukrajine stal de facto viceprezidentom krajiny. Hemedti dokonca navštívil Moskvu presne v čase, keď ruské jednotky prúdili cez hranicu na Ukrajinu, čo je ďalším znakom posilnenia bilaterálnych vzťahov medzi oboma krajinami.
Vagnerovci
Experti tvrdia, že Vagnerovci, súkromná vojenská spoločnosť riadená oligarchom Jevgenom Prigožinom napojeným na Kremeľ, cvičí Hemedtiho Sily rýchlej podpory (RSF) – veľkú polovojenskú organizáciu, ktorá je súčasťou sudánskej armády. Dve ťažko ozbrojené skupiny spolupracovali na ochrane ruských ťažobných spoločností v dôležitých zlatých baniach v odľahlých oblastiach Sudánu, kde je bezpečnosť veľmi nízka.
„Jednou z vecí, ktoré sme videli, keď Rusko začalo nasadzovať Vagnerovcov do Sudánu, je, že sa zamerali na ochranu úsilia pri ťažbe zlata,“ hovorí Sim Tack, spoluzakladateľ Force Analysis, belgickej poradenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na konflikty.
M-Invest ako krytie
Ruské spoločnosti ako M-Invest, ktorá má miestnu dcérsku spoločnosť s názvom Meroe Gold, začali pôsobiť v Sudáne po tom, čo sa bývalý diktátor Omar al-Bašír v roku 2017 stretol s Vladmirom Putinom. Ten mu ponúkol ťažobné koncesie a umožnili mu vybudovať námornú základňu na Červenom mori.
Napriek tomu, že M-Invest uvádza svoje hlavné aktivity ako „ťažbu rúd a pieskov drahých kovov“, vyšetrovanie CNN zistilo, že firma viedla dezinformačnú kampaň proti revolúcii v roku 2019, ktorá zvrhla islamistického vládcu al-Bašíra. V roku 2020 USA uviedli, že M-Invest vlastnil Prigožin a slúžil ako krytie pre Wagner Group.
Ďalšou ťažobnou firmou prepojenou na Ruskom je Kush for Exploration and Production Company, ktorá pôsobí v Sudáne od roku 2013. Tack hovorí, že hoci sú tieto spoločnosti etablovanými subjektmi, množstvo zlata, ktoré vyvážajú do Ruska, je „úplne neznáme“.
Rusko má záujem aj o zlato v iných krajinách
Zapojenie ťažobnej spoločnosti do kybernetickej vojny tiež odzrkadľuje Putinovu širšiu stratégiu v Afrike, kde subjekty spojené s Ruskom stierajú hranice medzi súkromnými bezpečnostnými operáciami a ťažbou zdrojov.
Tack hovorí, že zatiaľ čo Sudán je možno najdôležitejším zdrojom afrického zlata pre Rusko, nie je jedinou krajinou na radare Kremľa. „Minimalizácia účinku sankcií prostredníctvom zlata je niečo, čo ovplyvnilo ruský prístup v Afrike, pretože veľmi podobné veci vidíme v Mali, Burkine Faso a Stredoafrickej republike. Idú po krajinách, ktoré majú dostatok prírodných zdrojov, aby im pomohli zvýšiť ich zásoby,“ povedal.