Terakotovú armádu pozná azda každý z nás. Hrobový komplex Qin Xi Huang je známy po celom svete a je jedným z najdôležitejších archeologických objavov v histórii ľudstva. Ako však informuje portál Unilad, archeológovia sa obávajú otvorenia a nahliadnutia do hrobky prvého čínskeho cisára.
Čchin Š’-chuang-ti, považovaný nielen za prvého čínskeho cisára, ale aj zakladateľa novej dynastie Čchin, po ktorej nakoniec krajina dostala aj svoj názov. Známy bol svojou armádou bojovníkov, ktorá sa zachovala ako terakotová armáda v obrovskom hrobovom komplexe.
Unikátna hrobka
V ňom sa nachádzajú stovky postáv, vrátane slávnych vojakov, ale aj ľudí z okolia dvora, ktorí cisára sprevádzali až do smrti. Jedna komora v tomto gigantickom komplexe však do dnešných dní otvorená nebola.
Ide o tú najdôležitejšiu - 76 metrov vysoké mauzóleum v tvare pyramídy, ktoré dominuje celému komplexu a vo svojich útrobách ukrýva hrobku a sarkofág samotného cisára. Dôvodov, prečo archeológovia otvorenie hrobky odďaľujú, je viacero. A sú to veľmi dobré dôvody, ktoré nemajú nič spoločné s obavami pred temnou kliatbou.
V skutočnosti nejde ani tak o starosť o to, čo by sa mohlo dostať von z komory, ako o to, čo by sa mohlo dostať dovnútra. Keď totiž archeológovia prvýkrát vykopali komplex, postavy, ktoré sa tam našli, boli namaľované sýtymi farbami – neboli to obyčajné terakotové figúrky, aké poznáme dnes.
To najcennejšie sa môže stratiť
Veľmi náhla zmena atmosféry však spôsobila, že farba na postavách sa začala odlupovať a väčšina z nich je teraz úplne holá. Existuje preto vážna obava, že otvorenie cisárskej komnaty by mohlo mať rovnaký účinok na čokoľvek, čo sa v nej ukrýva.
Ďalším dôvodom je, že úrady čakajú na ďalší pokrok v archeologickej vede a technike, ktorý by nám umožnil získať čo najväčší prehľad o pokladoch v jej vnútri, alebo dokonca úplne zachovať komoru pred jej otvorením.
Kristin Romey, kurátorská konzultantka výstavy Terracotta Warrior na newyorskom Discovery Times Square, povedala pre Live Science: „Veľký kopec, kde je pochovaný cisár – nikto tam nebol. Čiastočne je to z úcty, ale tiež si uvedomujú, že nikto na svete momentálne nemá technológiu na to, aby tam mohol správne vojsť a vykopať to.”
Otázka vlastnej identity a histórie
V súvislosti s výkopom lokality sa tiež vynára aj veľká politická otázka. Samotná hrobka cisára poskytuje priame spojenie so začiatkom Číny, ako ju poznáme.
Pre krajinu s takým silným zmyslom pre vlastnú identitu a históriu je to dosť veľká vec a nie niečo, s čím by ste chceli zaobchádzať na ľahkú váhu. Zatiaľ tak cisár môže nerušene pokračovať vo svojom odpočinku tak, ako to robil už takmer 2-tisíc rokov.
