Česká republika má po víkende nového prezidenta. Armádny generál vo výslužbe Petr Pavel zvíťazil podľa neoficiálnych výsledkov v druhom kole prezidentských volieb v Českej republike so ziskom 58,32 percenta hlasov.
Porazeného kandidáta, expremiéra a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša, podporilo 41,67 percenta voličov. Volebná účasť dosiahla 70,25 percenta.
A zatiaľ čo pre mnohých ide o úplne nového človeka na politickej scéne, v armádnych kruhoch je legendou. Najznámejší príbeh o jeho hrdinstve pripomenulo na sociálnej sieti Facebook Slovenské veľvyslanectvo vo Francúzsku.
Po rozpade Juhoslávie
„Epizóda má svoju českú a slovenskú, či ak chcete česko-slovenskú rovinu, ale predovšetkým má svoju francúzsku rovinu. A možno sa mýlime, ale mnohé nasvedčuje tomu, že hrdinský čin v tom čase neznámeho podplukovníka Petra P. Francúzi, ale ani Slováci nepoznajú...,” píše slovenský veľvyslanec.
Všetko sa začalo rozhodnutím OSN z februára 1992 o vyslaní misie UNPROFOR (United Nations Protection Force) do bývalej Juhoslávie. Aj keď si túto misiu mnohí spájajú hlavne so zlyhaním v Srebrenici, dosiahla aj mnohé úspechy.
„Jej úlohou bolo dohliadať na prímerie, či skôr oddeľovať regulérne chorvátske ozbrojené sily a polovojenské jednotky Srbov, ktorí v reakcii na vznik samostatného Chorvátska za podpory zvyškov juhoslovanskej armády na jeho území vyvolali ozbrojené povstanie,” vysvetľuje poslanie misie veľvyslanectvo.
Riskantná evakuácia
Vláda ČSFR a po nej v marci 1992 aj Federálne zhromaždenie rozhodli o vyslaní 500-členného práporu. Československé teleso pod velením podplukovníka Karola Blahnu zaujalo priestor na území Chorvátska v oblasti Plitvických jazier: sektor Juh zdieľalo s francúzskym a keňským práporom UNPROFOR.
Aj kvôli slabšiemu poznaniu miestneho naturelu a jazykovej bariére sa časť francúzskeho kontingentu rozdeleného v rámci chorvátskej ofenzívy na viacero miest dostala do mimoriadne kritickej situácie, keď ju blokovali obe znepriatelené strany.
Velenie UNPROFOR rozhodlo o jej evakuácii, jedinými vojakmi nachádzajúcimi sa v tomto priestore a schopnými viac či menej voľného pohybu boli Čechoslováci. Ako dodáva veľvyslanectvo, aj keď už bol január 1993, československý kontingent ešte tri mesiace operoval spoločne.
Vojenské vyjednávanie aj ľsti
„Dvadsaťdeväťčlennému tímu, ktorý pplk. Pavel vytvoril z vojakov ochotných dobrovoľne ísť na pomoc bojovým druhom, sa po týždni hľadania, vyjednávania, úskokov, malých vojenských ľstí, ale najmä riskovania vlastných životov z niekoľkých enkláv, najmä však z romanticky znejúcej Karin Plaža na brehu Jadranského mora (nie ďaleko od dnešného známeho tunela Sveti Rok) podarilo vyslobodiť a evakuovať do bezpečia 53 francúzskych príslušníkov mierovej misie, ktorým velil Eric Zanolini, vrátane štyroch zranených; žiaľ, v prípade dvoch Francúzov už mohli odviezť len ich telesné pozostatky.”
Československý kontingent záchrannou akciou v prostredí mierovej misie výrazne zviditeľnil tak oba následnícke štáty, ako aj ich pokojné rozdelenie. Početnejší Česi neskôr prevzali zodpovednosť za celý sektor Juh. Pplk. Pavel a ďalší traja československí dôstojníci si od francúzskeho ministra obrany Françoisa Léotarda prevzali Vojnový kríž, najvyššie vojenské vyznamenanie.
Kruh sa uzatvára
O dekádu neskôr, v júli 2012 medzičasom generálporučíka Pavla Francúzi za jeho čin vymenovali za dôstojníka Rádu čestnej légie. K tomu všetkému mu ešte aj prezident Václav Havel v roku 1995 udelil štátne vyznamenanie ČR, medailu Za hrdinstvo.
„1. česko-slovenský prápor, ktorý sa v rokoch 1992 - 1993 zapojil do UNPROFOR, v decembri 1993 za dôstojné naplnenie svojej misie symbolicky prijali do radov Československých légií ako ich 42. jednotku: kolískou légií sa v sile roty „Nazdar“ na jeseň 1914 stalo juhofrancúzske mesto Bayonne,” objasňuje pozadie slovenský veľvyslanec.
Ako dodáva naše veľvyslanectvo v Paríži, kruh sa pre Petra Pavla uzatvára aj v osobnej rovine. „Na deň presne 30 rokov od úspešnej záchrannej operácie sa vtedajší podplukovník stal prezidentom ČR a zároveň vrchným veliteľom jej ozbrojených síl.”