Mocenské záujmy zo začiatku minulého storočia za sebou nenechali len milióny mŕtvych mužov, ale aj zdevastovanú krajinu. Dokonca aj dnes nájdeš napríklad vo Francúzsku oblasti, na ktorých nie je možný ľudský život.
V pôde sa totiž okrem stoviek tisíc mŕtvych tiel nachádza aj munícia. Jej odstránenie podľa môže trvať až 700 rokov. jednou z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny, a dokonca aj histórie ľudstva, bola bitka o Verdun.
Trvala od 21. februára do 18. decembra 1916 na západnom fronte vo Francúzsku, čo z nej robí najdlhšiu bitku Veľkej vojny, ako sa táto udalosť volala do vypuknutia druhej svetovej vojny. Okrem iného dostala pomenovanie verdunský mlynček na mäso.
Bleskové obsadenie nevyšlo
Vráťme sa však na začiatok. Mesto Verdun celé stáročia hralo významnú strategickú úlohu pri obrane francúzskeho vnútrozemia pred útokmi z východu. Po bitke na Marne sa nemecká armáda musela vzdať svojho plánu na bleskové obsadenie územia.
Vojna sa tak presunula do krutých zákopových bojov, kvôli ktorým nedokázala ani jedna strana dosiahnuť rýchle víťazstvo. Po krvavých bojoch v druhej bitke o Ypres, pri Neuve Chapelle či pri Champagne bol čas na zmenu taktiky.
Erich von Falkenhayn, náčelník nemeckého generálneho štábu bol presvedčený, že napriek takmer nemožného prielomu je možné nechať druhú stranu vykrvácať. Vymyslel preto plán zaútočiť na pozície, z ktorých Francúzi jednoducho nemohli ustúpiť.
Zameranie sa na Verdun
Hlavným bodom na mape sa stalo starobylé mesto Verdun, ktoré už v tom čase bojovalo so sťaženým zásobovaním kvôli jedinej prístupnej ceste. Nemci však držali železnicu a s ňou aj lepšie možnosti zásobovania. Dobytie mesta by im zároveň otvorilo cestu do tyla frontu.
21. februára 1916 spustilo na fronte širokom len 40 kilometrov 1 200 nemeckých kanónov deväťhodinovú delostreleckú paľbu, počas ktorej bolo vypálených vyše milióna granátov. Za ním nasledoval útok nemeckého III., VII. a XVIII. armádneho zboru.
Aj keď Francúzi útok očakávali, jednu vec nikto nečakal. Nemci počas neho prvýkrát použili zničujúcu zbraň - plameňomet. Nemci za dva dni postúpili o päť kilometrov. Francúzom niekoľko dní trvalo, kým si uvedomili narastajúce nebezpečenstvo.
Bizarné obsadenie kľúčovej pevnosti
Francúzsky XXX. zbor bol nútený stiahnuť sa na druhú obrannú líniu a do oblasti sa rýchlo presunula 2. armádu generála Petaina. Straty však začínali byť obrovské. Obe armády raz postupovali a potom ustupovali. Medzitým sa udiala ešte aj bitka na Somme, kvôli ktorej sa časť armády musela presunúť.
25. februára sa nemecké sily priblížili k Fort Douaumont, najrozľahlejšej z niekoľkých desiatok francúzskych bášt obklopujúcich Verdun. Douaumont by bol za normálnych okolností takmer nedobytný, ale jeho posádka sa v mesiacoch pred bitkou zmenšila len na 57 mužov.
Po získaní prístupu k pevnosti nechráneným priechodom sa malej skupine Nemcov podarilo blúdiť podzemnými komnatami a obkľúčiť jej obrancov jedného po druhom. Čoskoro zajali celú posádku bez toho, aby utrpeli jedinú obeť alebo vystrelili.
Dlhotrvajúce boje
Pre lepšiu predstavu, dedina Fleury-devant-Douaumont zmenila od 23. júna do 17. augusta zmenil Fleury šestnásťkrát majiteľa. Ani jedna armáda neodkázala vytlačiť nepriateľa na dlhšie časové obdobie, a nepomohlo ani to, že obe strany počas bojov vypálili až šesťdesiat miliónov delostreleckých granátov.
Zákopy poskytovali vojakom iluzórnu ochranu pred smrťou, čoskoro ich totiž rozmetali nekonečné delostrelecké závody. „Pešiak nemá inú funkciu ako sa nechať rozdrviť, umiera bez jasotu, bez slávy, dole v diere, ďaleko od svedkov,“ opísal špinavý bratovražedný bitúnok, ďaleko od vlasteneckých politikov a generálov bojujúcich strán, francúzsky poručík Raymond Jubert.
„Krajina bola úplne rozbrázdená. Rozmetaný bol každučký strom, muži sa schovávali, kde len mohli, v jamách po výbuchoch,“ uviedla magazínu National Geographic britská historička Christina Holsteinová.
Mesačná krajina
Počas septembra až decembra francúzska protiofenzíva znovudobyla množstvo územia na východnom brehu rieky. Podarilo sa získať aj dve dôležité pevnosti a nakoniec zvíťaziť nad nepriateľom. Bitka trvala 302 dní a patrí k najdlhším a najnákladnejším v histórii ľudstva.
Otázne je aj to, či sa vôbec dá hovoriť o víťazstve jednej zo strán. V roku 2000 Hannes Heer a Klaus Naumann vypočítali, že Francúzi utrpeli 377 231 obetí (mŕtvych a zranených) a Nemci 337 000, spolu 714 231.
Bitka premenila oblasť na mesačnú krajinu, krátery zem doslova roztrhali na každom metre. Neboli tu žiadne stromy, kríky, tráva, len ľudské a zvieracie ostatky. Aby toho nebolo málo, oblasť bola posiata približne 15 miliónmi granátov, ktoré nevybuchli.
Vojna posledným výstrelom nekončí
Tie potom odstraňovali nemeckí vojnoví zajatci a zahraniční robotníci. K poslednému odpočinku uložili 130-tisíc ostatkov neznámych nemeckých a francúzskych bojovníkov do gigantickej kostnice na území jedného z bojísk.
Nebezpečné zóny sa kvôli tlaku farmárov z pôvodných 1 800 štvorcových kilometrov zmenšili na 490. Vojnové následky však nezmizli. Každoročne totiž poľnohospodári nájdu približne 900 ton nevybuchnutej munície. Ide tak o ďalšiu pripomienku, že vyhlásením prímeria či víťazstva vojna na danom území ani zďaleka nekončí.
