Sovietsky vesmírny program sa môže pýšiť mnohými prvenstvami a prelomovými testami. Zrejme najvýznamnejším z nich je Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý sa stal prvým človekom vo vesmíre. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v kabíne kozmickej lode Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu.
Obletel Zem a po 106 minútach pristál. Po návrate z letu do vesmíru sa stal Hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Aj keď sa už do vesmíru nikdy nedostal, stala sa z neho legenda, ktorej meno pozná každý, rovnako ako v prípade Neila Armstronga, prvého človeka na Mesiaci.
Kým sa však sovietsky vesmírny program mohol chváliť úspechmi, musel prekonať mnohé problémy. A ako to už v tomto režime bývalo zvykom, väčšinu z nich sa ľudia na najvyšších pozíciach snažili ututlať. Jedným z najtragickejších takýchto prípadov je incident Valentina Bondarenka, ktorý zomieral šestnásť hodín v ukrutných bolestiach. Čo sa teda stalo?
Sníval o živote pilota
Valentin Vasiljevič Bondarenko sa narodil 16. februára 1937 v Charkove (dnes mesto na Ukrajine, ktoré ruská armáda zdevastovala pri tohtoročnej invázii). Jeho otec bojoval na východnom fronte v druhej svetovej vojne. Možno aj preto Bondarenko už od detstva sníval o tom, že sa stane pilotom.
Podarilo sa mu dostať na leteckú školu v rodnom Charkove a súčasne sa stal členom miestneho leteckého klubu. Jeho sen sa mu plnil priamo pred očami. V roku 1954 mu nič nestálo v ceste prijatia na Vorošilovu leteckú akadémiu. Malým zádrhelom bolo preloženie do Armaviru, no aj tak sa z neho v roku 1957 stal absolvent.
Najmladší kozmonaut
Rok pred koncom školy sa milovník letectva oženil s lekárskou pracovníčkou Galinou Rykovou. Mali spolu jediného syna. Pokiaľ Bondarenko nesedel v lietadle, vo voľnom čase rád spieval a hral tenis. U sovietskeho letestva slúžil ako poručík.
Dve hviezdy na náplecníku mu ale zrejme boli málo a zatúžil po skutočných hviezdach. V apríli 1960 bol Valentin vybraný do vôbec prvého sovietskeho oddielu kozmonautov. Z dvadsiatky jeho členov bol úplne najmladší. Už v máji začali spoločne trénovať na simulátoroch lode Vostok. Kolegovia ho opisovali ako mierneho človeka s príjemnou povahou.
Test v tlakovej komore
V rámci trénovania museli okrem iného absolvovať aj pätnásťdňový test v tlakovej komore. Najhoršie na ňom bolo, že v komore bolo len 50 percent kaslíka. 23. marca 1961 práve prebiehal Bondarenkov desiaty deň v tlakovej komore. Všetko dovtedy išlo podľa plánu, nádejný kozmonaut práve ukončil svoju dennú prácu.
Zložil si senzory z tela a následne si umyl kožu bavlneným tampónom namočeným v alkohole, ktorý potom zahodil. A tu nastáva smrtiaci problém. Tampón dopadol na elektrickú varnú dosku, kde si Valentin varil čaj. Tampón okamžite začal horieť, takže Bondarenko sa ho pokúsil uhasiť rúkávom vlnenej kombinézy.
Neuvedomil si, že má na tele horľavý alkohol, ktorým sa umýval. Jeho telo zachvátili plamene a test v komore sa zvrtol na boj o holý život. Najväčším problémom však bolo, že pretlaková komora bohatá na kyslík sa nedala dlhú dobu kvôli rozdielu tlakov otvoriť.
Bolestivá smrť
Lekárom sa to podarilo až po nekonečnej pol hodine, počas ktorej bol v komore spálený všetok kyslík. Výsledkom bolo, že Bondarenko utrpel popáleniny tretieho stupňa na väčšine tela. Následne bol prevezený do nemocnice, kde dlhých šestnásť hodín bojoval o život, no nemal šancu prežiť.
Ošetrujúci lekár v Botkinovej nemocnici, chirurg a traumatológ Vladimir Golyakhovsky, si v roku 1984 spomenul, že pri pokuse o napichnutie intravenóznej infúzie našiel jediné cievy na jeho chodidlách, kde ho pred plameňmi chránili letecké topánky. Naposledy vydýchol len necelé tri týždne pred Gagarinovým prvým vesmírnym letom na palube Vostoku 1.
Pochovali ho v Charkove a v júni toho istého roku dostal posmrtne Rád červenej hviezdy. Na druhej strane však správa o jeho nehode a následnej smrti nebola v 60. rokoch zverejnená. Na druhej strane sa však Bondarenko objavil na niekoľkých fotografiách a filmoch. Kvôli nemu začali vznikať povesti o kozmonautoch, ktorí záhadne umierali pri neúspešných testoch.
Takmer 20 rokov ticha
Dokonca ešte aj samotný vedúci programu pilotovaných kozmických letov Nikolaj Petrovič Kamanin pritom dával smrť mladého kozmonauta za vinu zlej organizácii a riadeniu experimentu. Keďže Sovieti sa však hnali za vyššími cieľmi, jeho smrť na dlhé roky zapadla prachom.
Zverejnené boli až v roku 1980, aj to len pre západný svet. V Sovietskom zväze sa informácia o Bondarenkovej smrti dostala na verejnosť až o šesť rokov neskôr, kedy ich zverejnil novinár Jaroslav Golovanov.
Pokiaľ by si Sovieti informácie o požiari v uzavretej komore s vysokým obsahom kyslíka nenechali pre seba, NASA sa mohla vyhnúť katastrofe astronautov Apolla 1. Tá skončila totiž podobne a spôsobila smrť troch ľudí. Na druhú stranu ale treba dodať, že NASA mohla čerpať z amerických vedeckých publikácií ešte z roku 1966, kde boli nebezpečenstvá podrobne opísané.