Black Wall Street
Stala sa tu jedna z najrasistickejších udalostí Spojených štátov. V roku 1921 bol Greenwood district v Tulse v štáte Oklahoma jedným z najprosperujúcejších oblastí černošskej komunity. Ich ekonomika a biznis boli na výslní. Mali vlastné kino, reštaurácie, obchody, kaderníctva či fotoštúdio a jednoducho sa im darilo. Túto štvrť nazvali Black Wall Street a netrvalo dlho, kým sa stala synonymom pre ekonomickú prosperitu a zároveň jednou z najúspešnejších černošských štvrtí vôbec. Black Wall Street však bola oddelená od zvyšku mesta železnicou a netreba zabúdať ani na fakt, že aj napriek Greenwoodu belosi dominovali a černosi boli stále menšinou.
Môže za to výťah
Masaker v Tulse podnietil malý, no veľmi významný incident. Písal sa 30. máj roku 1921, kedy sa mal 19-ročný černošský chlapec menom Dick Rowland stretnúť vo výťahu budovy Drexel Building so 17-ročnou beloškou Sarah Page. Dodnes zostáva nejasné, čo sa v to ráno presne stalo, no povráva sa, že Dick mal Sarah „napadnúť,“ respektíve jej omylom stúpiť vo výťahu na nohu. Nešlo však o nič vážne. Keďže v tých rokoch bola černošská menšina segregovaná a menejcenná, Dick bol na ďalší deň bez vysvetlenia zavlečený do súdnej budovy a na najvyššom poschodí uväznený.
Okolo súdnej budovy sa začali zhlukovať tak belosi, ako černosi, ktorí sa snažili Rowlanda chrániť. Aj napriek tomu, že Page nepodala trestné oznámenie, lokálne periodikum Tulsa Tribune vydalo článok, v ktorom sa písalo, že Rowland Page napadol. To bolo poslednou kvapkou a belosi na černochov zaútočili. Vypuklo násilie obrovských rozmerov, ktoré zahŕňalo zbrane a streľbu. Belošské obyvateľstvo si za cieľ vybralo práve Black Wall Street a túto prosperujúcu štvrť takmer úplne zlynčovali. Zničili vyše 1200 domov a zapálili 35 blokov.
Vrelo to už dávno predtým
Nepokoje v Tulse neboli len obyčajným aktom, ktorý sa zjavil z ničoho nič. Celé to začalo už dva roky pred samotným incidentom. Keď sa americkí vojaci vrátili z prvej svetovej vojny, mnoho černošských vojakov bolo zavraždených vo svojich uniformách a v Oklahome dokonca pôsobila nenávistná sekta Ku Klux Klan. Leto roku 1919 je preto známe ako „Červené leto,“ pretože po celých Spojených štátoch boli páchané trestné činy na afroamerickom obyvateľstve. Profesor histórie na Oklahomskej univerzite Ben Keppel sa pre portál BBC Mundo vyjadril, že za masaker v Tulse mohla z jednej časti aj černošská výnosná ekonomika. Belosi podľa jeho slov nemohli zniesť, že by černošská ekonomika bola úspešnejšia, a preto Black Wall Street zapálili. „V ľuďoch existuje skrytý rasizmus, ktorý vypláva na povrch, keď sa naskytnú ekonomické problémy,“ tvrdí Keppel.
Zamlčaná tragédia
O masakri v Tulse sa dlhé roky mlčalo. Na jednej strane to bolo preto, že samotná belošská väčšina nemala dôvod o tom hovoriť. Vtedy belosi kontrolovali úplne všetko – od médií až po učebnice a priebeh vyučovania na školách. Na druhej strane sa preživšia černošská komunita z Tulsy odsťahovala a jednoducho o tejto traumatizujúcej udalosti neboli schopní rozprávať. Z mestského archívu dokonca zmizli všetky záznamy zahŕňajúce samotný článok, ktorým to celé vypuklo. Keď v roku 1994 Ben Keppel prišiel na Oklahomskú univerzitu, o tejto nešťastnej udalosti nevedel vôbec nič. V učebniciach a v knihách sa o tom nepísalo a Keppel sa o masaker začal zaujímať, až keď mu to jeden z jeho žiakov spomenul na vyučovaní. Tento deň bol jednoducho zamietnutý pod koberec a nikto z týchto hrozivých činov nebol obvinený. „V 90. rokoch skúšali dosiahnuť spravodlivosť pre preživších ale prečin bol napokon zamlčaný a nič sa nedocielilo,“ hovorí historik.
Masové hroby
Najskôr sa tvrdilo, že pri masakri zomrelo 39 ľudí, no v súčasnosti tento počet rapídne narástol a odhaduje sa až 300 mŕtvych a ďalších vyše 800 zranených. Okrem toho bolo pri incidente zadržaných 6000 afroameričanov a povráva sa, že vo väzení ich držali až osem dní. Otáznik však visí nad masovými hrobmi, ktoré sú dodnes veľkou záhadou. Na mestskom cintoríne sa totiž nachádzajú len dva oficiálne hroby obetí masakru.
Koľko ďalších obetí sa ale reálne v Greenwood district nachádza? V roku 2019 autority mesta Tulsa zorganizovali projekt na nájdenie mŕtvych tiel prostredníctvom špeciálneho podzemného radaru a podarilo sa im lokalizovať tri oblasti, v ktorých boli zaznamenané anomálie. Chýbal už len jediný krok – začať kopať. Mesto sa do toho však nehrnie a záhada masových hrobov tak dodnes zostáva otvorená.
Pred 100 rokmi
A ako sa na tento ohavný deň pozerajú Američania dnes? 2. júna 2021 sa uskutočnilo 100. výročie masakru v Tulse, ktorého sa zúčastnil i sám prezident Joe Biden ako úplne prvý prezident vôbec. Aj napriek tomu, že sa o masakri hovorí len veľmi krátko, debaty na túto tému neustále pribúdajú a celé Spojené štáty americké si po malých krôčikoch začínajú uvedomovať, že išlo o naozaj vážnu vec. Otvorenosť tejto témy podnietila vo veľkej miere aj vražda Georga Floyda, ktorá zmenila vnímanie rasových vzťahov. Na adresu tejto nešťastnej etapy americkej histórie sa vyjadrila v máji tohto roku pred výborom amerického kongresu 107-ročná preživšia afroameričanka Viola Fletcher. „Som tu, aby som našla spravodlivosť. Som tu, aby som poprosila moju krajinu, aby si uvedomili, čo sa stalo v Tulse v roku 1921,“ uzatvára Fletcher.
