Muž z mesta Borodjanka popísal, ako ho ruskí vojaci po dobu troch dní mučili, nútili ho ležať v jame v zemi alebo mu strieľali tesne nad hlavou. „Zobrali ma, pretože som bol vonku po zákaze vychádzania. Nepochyboval som o tom, že rodinu už neuvidím,“ hovorí.
Štyridsaťpäťročný Petro Titienko sa s manželkou a dvoma deťmi ocitol pod bombardovaním hneď v prvých dňoch invázie. Ich dom v Borojanke zasiahla strela a rodina sa musela odsťahovať do neďalekej obce Družnij. Tam žila v pivnici s vedomím, že na uliciach hrozí civilistom smrť. Píše portál iDNES.cz.
„Už ma nebaví ich zahrabávať do zeme“
Po niekoľkých dňoch v izolácii sa ale Titienko 18. marca rozhodol, že po zákaze vychádzania vykĺzne a skontroluje rodinu svojho brata asi päť kilometrov ďaleko. Keď prechádzal lesom, vynorili sa ale z húšti ruskí vojaci, ktorí ho obvinili, že chce dať ukrajinskej armáde ich pozície, a zadržali ho.
„Bolo asi sedem večer. Prehľadali ma, zviazali mi ruky a na hlavu mi dali vrece. V lese ma priviazali k zadnej časti tanku, ktorý naštartovali, takže som dýchal splodiny z výfuku,“ popísal Titienko denníka The Guardian. Po pol hodine vojaci motor vypli a Titienka nechali až do rána na mraze.
Ráno Rusi privliekli ďalšieho zajatca a spoločne s Titienkom ho posadili na tank. Cesta trvala asi hodinu. Hoci Titienko nič nevidel, počul svojich väzniteľov. „Zase si priviedol väzňov?“ spýtal údajne jeden z nich. „No a?“ spýtal sa druhý. „Už ma nebaví ich zahrabávať do zeme,“ znela odpoveď.
Keď tank zastavil, ruskí vojaci Titienka uvrhli do diery v zemi. „Stále nám nechceš nič povedať?“ spýtal sa ho údajne vojak, ktorého podľa prízvuku odhadol na Čečenca. „Počul som nabíjanie samopalu a bol som si istý, že ma tu zabijú a moja rodina sa nikdy nedozvie, kde som zomrel,“ vysvetľuje Titienko.
Okupanti ho ale nechali ležať v „hrobe“, kam hodili aj druhého väzňa, mnoho hodín, než ich natlačili na korbu nákladiaka. Na cestu im opäť pretiahli vrece cez hlavu. Tentokrát ich zaviezli k lesnej chate. Podľa Titienka mohlo byť okolo šiestej popoludní. Tam vojaci začali s ďalším výsluchom.
„Celú noc sa ma pýtali, či špehujem pre ukrajinskú armádu. Vzali mi všetky doklady,“ uviedol Titienko. Nakoniec mu vojaci opäť zakryli oči a nahnali ho do miestnosti, kde boli aj ďalší väzni. „Asi dvadsať minút ma mlátili tyčou, potom mi strieľali nad hlavou. Celý čas som sa modlil,“ hovorí.
Ponižovanie a urážky
Ponižovanie pokračovalo. Vojaci ho vyzliekli do spodnej bielizne. „Hľadáme na vašom tele ukrajinské tetovanie. Pokiaľ ho nájdeme, vyrežeme vám ho aj s kožou. Ste Banderovci, ste nacisti,“ kričali podľa Titienka vojaci na zajatcov a donútili ich, aby si kľakli.
„V oblečení jedného zadržaného muža našli niečo, čo sa im nepáčilo. Odviedli ho von a už sa nevrátil. Vyviedli potom aj ďalšieho muža,“ vypovedal Titienko. Prišiel tretí večer a vojaci zajatcom rozdali ovsenú kašu. Potom ich zavreli do umyvární, kde spali na dlaždiciach. „Bolo tam hrozne málo miesta,“ hovorí Ukrajinec.
Nasledujúceho rána prišlo niečo, čo nikto z nich nečakal. Prechladnutých, hladných a vydesených ich Rusi opäť naložili do nákladiaka, odviezli a vysadili v poliach blízko dediny Ozera, asi tridsať kilometrov ďaleko od Titienkovho domova. Boli voľní. Keď Titienko dorazil domov, okamžite sa rozhodol, že musí svoju rodinu dostať čo najskôr na západ.
Svedectvá vyjdú na povrch
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok pred Bezpečnostnou radou OSN vyhlásil, že v jeho krajine sa odohrávajú tie najhoršie vojnové zločiny od druhej svetovej vojny a Rusko chce z Ukrajincov urobiť tichých otrokov.
Svet v minulých dňoch obleteli fotografie z ukrajinského mesta Buča, kde Rusi počas mesačnej okupácie zavraždili stovky civilistov. Na svetlo sveta sa ale postupne dostávajú aj mnohé svedectvá o zverstvách z ďalších miest.
„Svedectvá o zločinoch ruských jednotiek vyjdú najavo aj v ďalších mestách, ako je Mariupol, Charkov alebo Borodjanka. Ruskí vojaci sa nelíšia od bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát,“ vyhlásil Zelenskyj.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.