Popri ostrieľaných armádnych veteránoch z misií v Afganistane či Iraku do krajiny totiž vyrazili aj tí, ktorým chýbajú potrebné bojové skúsenosti, takže musia čakať, ako s nimi úradníci naložia.
Kým zamieril na Ukrajinu, pracoval Adam v americkom Los Angeles ako strážca. Vlastnil pár zbraní, s ktorými chodil na strelnicu, k boju sa ale dostal najbližšie na lekciách boxu. To však dvadsaťštyriročnému mladíkovi nezabránilo, aby začiatkom marca odišiel do Kyjeva a pripojil sa k medzinárodnej cudzineckej légii zriadenej na boj s ruskými silami.
Mám málo skúseností, no som ochotný bojovať
„Nevadí, že nemám bojovú skúsenosť. Budem sa spoliehať na svoje odhodlanie. Demokracia a sloboda sú dôležité pre celý svet. To, čo robí Rusko, je zlé a Ukrajinci potrebujú pomoc,“ povedal Adam denníku The Washington Post, zatiaľ čo sedel v hale kyjevského hotela spolu s ďalšími cudzincami.
Od začiatku ruskej invázie prejavilo záujem o vstup do cudzineckej légie už dvadsaťtisíc ľudí. Podľa ukrajinského veľvyslanectva vo Washingtone je medzi nimi odhadom až štyritisíc Američanov. Zahraniční dobrovoľníci na Ukrajine podpisujú zmluvy, zúčastňujú sa armádneho výcviku a dostávajú zbrane predtým, než sa dostanú na front.
Nie všetci, ktorí (veľakrát na vlastnú päsť) prídu, sa ale na túto úlohu hodia. Medzi záujemcami o légie sú síce aj veteráni z vojen v Iraku, Afganistane či ďalších misií, mnoho dobrovoľníkov je však v boji úplnými nováčikmi.
„Mám veľmi málo skúseností, ale som ochotný bojovať a zomrieť,“ opisuje kanadský obchodný analytik Brian, ktorý patrí k skupine dobrovoľníkov v hoteli. „Mám na Ukrajine príbuzných. Celý život som chodil v Kanade loviť. Zabijem každého ruského vojaka, ktorého budem môcť,“ vyhlásil.
Politický prínos môže byť väčší ako armádny
Podľa Washington Post (WP) je nejasné, akí užitoční môžu takí zahraniční regrúti ako vojaci či logistickí pracovníci na bojiskách skutočne byť. Vládny dobrovoľnícky program navyše podľa denníka pôsobí neorganizovane.
Zatiaľ čo žiadosti niektorých záujemcov o vstup do légií vybaví v ich domovských krajinách, iní prichádzajú do Kyjeva bez predchádzajúceho dohovoru, kontaktov či znalosti jazyka v nádeji, že ich niekto vycvičí a pošle na front.
Podľa bezpečnostného analytika Ilmariho Kaihka zo Švédskej univerzity obrany však môžu minimálne poslúžiť v oblasti PR a demonštrovať celosvetovú podporu Ukrajine. „Je to spôsob, ako pripútať obyvateľstvo z iných krajín k ukrajinskej vojne a jej výsledku. Politický prínos môže byť z dlhodobého hľadiska dôležitejší ako ten armádny,“ myslí si Kaihko.
Podľa WP však navyše existuje obava, že by sa niektorí západní dobrovoľníci mohli stať na bojiskách príťažou. Ak by napríklad Američania padli do zajatia Rusov, mohla by ich kremeľská propaganda použiť ako dôkaz, že ukrajinský odpor je v skutočnosti sprisahaním Západu. Ak by potom niektorí z nich prišli v bojoch o život, vznikol by tlak na to, aby USA podnikli odvetu.
Adam sa chce čo najskôr dostať na front, hoci tamojší kraj vôbec nepozná. Svojej rodine povedal, že ide pomáhať utečencom do Poľska. Pred príchodom neoslovil ukrajinskú ambasádu ani konzulát a neprihlásil sa ani na náborovom webe, kde sa majú zahraniční dobrovoľníci registrovať a dozvedieť sa o procese pripojenia k ukrajinským ozbrojeným silám.
„O webe som sa dozvedel, až keď som bol už tu,“ vysvetľuje Adam, ktorého cesta z USA viedla cez Istanbul a Varšavu, odkiaľ stopoval k hraniciam a prešiel na Ukrajinu. Vlakom potom prišiel do ukrajinskej metropoly.
Všetko trvá dlho
Na záujemcov o vstup do cudzineckej légie čaká po príchode podpis kontraktu, v ktorom sa zaviažu k boju až do konca vojny. Niektorí dobrovoľníci WP popísali, že im bolo povedané, že sa na nich vďaka zmluve budú vzťahovať Ženevské konvencie. Moskva ale tvrdí, že „žoldnieri vyslaní Západom na pomoc Kyjevu nebudú mať na status vojnového zajatca nárok“.
Dobrovoľníci sa podľa WP sťažujú, že na podpisovanie zmlúv sa čaká dlho. Rovnako tak na výcvik, obdržanie zbraní či pridelenie k jednotkám. Na výsledok procesu v Kyjeve už niekoľko dní čaká aj šesťdesiatjedenročný Rob zo Škótska, ktorý o sebe tvrdí, že je veteránom britskej armády a bojoval proti Islamskému štátu v Sýrii. „Mali by sme byť na fronte. Mladí Ukrajinci tam umierajú a my sme tu. Prišiel som sem bojovať, nie čakať,“ popísal.
„Príde mi to amatérske. Prúdia sem neskúsení cudzinci, ktorí chcú bojovať na Ukrajine. Nemôžeme len tak vziať nejakého chlapíka z Brooklynu, ktorý chce bojovať v prvej línii,“ uviedol Mamuka Mamulašvili, veliteľ gruzínskej národnej légie, ktorý bojuje proti ruským separatistom už osem rokov. „Neskúsených mužov by som k svojej jednotke nevzal,“ popísal.
Podľa organizátora Medzinárodnej légie na západnej Ukrajine, ktorý si z dôvodu bezpečnosti prial zostať v anonymite, ale proces funguje. „Nie sme neorganizovaní. Máme dôkladný proces preverovania a bojovať môžu iba tí, ktorí majú skúsenosti z bojiska. Keď nemajú žiadne, nie sú tu užitoční. Hovoríme im, že môžu dobrovoľníčiť v niečom inom,“ uviedol.
Cudzinci sa podľa neho môžu napríklad pripojiť k ďalším ukrajinským milíciám, ktoré majú nižšie požiadavky na vstup a taktiež umožňujú dobrovoľníkom ľahší odchod z rodinných alebo pracovných dôvodov.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.