Ako uvádza portál VICE, študentovi menom Hamza Chowdhry viac ako štrnásť hodín trvalo, kým sa dostal z Kyjeva do Lucku, mesta na severozápade Ukrajiny. Musel tam zostať viac ako týždeň, kým našiel spôsob ako sa dostať z krajiny. Až keď sa objavil konvoj dobrovoľníkov, ktorí mali za úlohu zachraňovať ukrajinské zvieratá, sa Chowdhrymu podarilo nájsť svoju cestu do Poľska.
Pomáhajú od začiatku vojny
„Boli to dobrovoľníci prichádzajúci z Poľska až na Ukrajinu, aby vyzdvihli zvieratá,“ povedal Hamza. Pravdaže zachraňovali aj ľudí. Ide o pravidelne sa opakujúci scenár, ktorý sa odohráva od 26. februára, keď sa uskutočnila prvá takáto záchranná misia.
Skupina ochrancov zvierat nepretržite pracuje na odchyte stoviek stratených domácich miláčikov z Ukrajiny do bezpečia. Janusz Żwański, poľský poštový pracovník, počas voľných dní doručuje na Ukrajinu antibiotiká a prilby, niekedy zbiera ukrajinské mačky na ceste späť do Poľska.
Niektoré zvieratá prichádzajúce do Poľska boli túlavé. Iné však patrili ľuďom, ktorí nemohli utiecť z krajiny so svojimi miláčikmi, alebo vojakom, ktorí zostali bojovať, ale chceli, aby sa ich miláčikovia dostali do bezpečia. Aj niektoré útulky previezli svojich zvieracích obyvateľov do Poľska.
Začiatkom mesiaca mali dobrovoľníci v Lucku štyri alebo päť dodávok a nákladných áut naplnených asi 50 psami a mačkami, ak nie viac, povedal Chowdhry. Dávali si krátku prestávku v tom istom hoteli, kde býval. Bol to práve majiteľ hotela, ktorý požiadal dobrovoľníkov, či by Chowdhryho zviezli do Poľska.
As Ukrainian citizens have been forced from their homes in search of safety, many have taken their pets with them. But not all animals can be evacuated. Rescue groups are helping those who have been left behind. pic.twitter.com/929taNQR79
— World Peace Association Europe (@WPAeurope) March 18, 2022
Išla s nimi aj malá skupina žien a detí. „Oni (dobrovoľníci) povedali: Mačka musí ísť, ak chcem ísť aj ja,“ vysvetlil. Chowdhry tvrdí, že mal veľké šťastie, keď sa s nimi stretol. Bál sa prekročiť hranice sám, pretože by to mohlo znamenať 24 alebo 48 hodín čakania. „Je to veľmi ťažké zvládnuť sám,“ dodal.
Problémy na hraniciach
Skupina dobrovoľníkov Chowdhryho privítala na palube. K poľským hraniciam sa vydali 4. marca o 22:00. Spustili sa sirény a podľa Hamzu prešli na červenú predtým, ako sa snažili dostať do prednej časti kolóny pred hraničným priechodom. Vystrašené psy začali kňučať a dobrovoľníci sa obávali, že budú trpieť dehydratáciou. Chowdhry povedal, že aj jeho mačka bola veľmi rozrušená.
„Jeden z ukrajinských vojakov nebol nadšený z toho, že sme predbehli celú kolónu,“ vysvetlil. Povedal im, že v rade sú aj deti. Potom nabil zbraň, namieril a dodal, že ak sa nevrátia naspäť do radu, tak zvieratá zastrelí.
Nakoniec sa hlavnému dobrovoľníkovi podarilo presvedčiť vojaka, aby nechal skupinu prejsť. Niektoré zvieratá by zomreli, ak by museli čakať ešte niekoľko hodín bez vody. „Preto sme urobili takéto šialenstvo,“ povedal. Dobrovoľníci nakoniec hraničnej stráži vysvetlili, že majú všetku potrebnú dokumentáciu. Dodali ešte, že tie zvieratá zomrú, ak neprejdú.
Hneď ako sa tím dostal do Poľska, tak niekoľko zvierat bolo urýchlene prevezených do neďalekých veterinárnych nemocníc. Zvyšné boli odovzdané iným dobrovoľníkom, ktorí ich rozviezli do útulkov po celej krajine, ako napríklad Judyta Fundacja Dla Szczeniąt (Judytina nadácia pre šteniatka).
Ukrainian girl saving her pets. #UkraineRussianWar #UkraineUnderAttaсk #SaveUkraine #StopPutinNOW #Ukraine️ #NFTs pic.twitter.com/ouhWpOF1Pp
— PoweredByDarwin ?? (@PoweredByDarwin) March 22, 2022
Spolupráca na všetkých úrovniach
Tím spolupracuje s ďalšími skupinami, vrátane agentúry na záchranu domácich zvierat Dolnośląski Inspektorat Ochrony Zwierząt a útulku Pegasus, pri získavaní, ošetrovaní a ustajnení ukrajinských domácich miláčikov.
„Jeden deň dobrovoľníci vycestujú za zvieratami a na druhý deň je budova, ktorú navštívili, bombardovaná. Takže skutočne balansujeme medzi životom a smrťou,“ povedala podpredsedníčka Judyty Małgorzata Brzezińska. O tom, že prídu z Ukrajiny psy, vedeli už deň po začiatku vojny, ale situácia prekonala ich očakávania.
Útulok pre psov Judyta sa špecializuje na starostlivosť o psíkov, ktorí majú ťažké zdravotné ochorenia a úrazy. Skupina doteraz prijala niečo vyše 100 psov z vojnou zasiahnutej krajiny, časť z nich s ochrnutím, stratenými končatinami alebo ťažkými chorobami. Mnoho z nich bolo chorých alebo zranených už pred vojnou.
„Všetky psy v najhoršom stave prichádzajú na toto miesto,“ povedala Brzezińska. Keď existuje nádej, že pes znovu získa mobilitu alebo zdravie, tak zvieraťu poskytnú nákladnú liečbu. Napríklad Mamba nemôže hýbať zadnými nohami. Útulok ju ošetruje a čoskoro bude mať novú sadu kolies, takže sa môže ľahko pohybovať.
Keď vojna prvýkrát vypukla, v útulku sa objavilo niekoľko poľských rodín, ktoré ponúkli opateru poľským psom a asi 70 bolo premiestnených z útulku do dočasných domovov, čím sa vytvoril priestor pre prílev psov z Ukrajiny, povedala Brezińska. Domáce zvieratá z Ukrajiny musia byť v karanténe asi 30 dní, ale dúfa, že aj oni potom zostanú v náhradných rodinách.
Brzezińska tiež plánuje spolupracovať s ďalšími útulkami a skupinami na ochranu zvierat na vytvorení celoštátneho alebo medzinárodného portálu, kde by Ukrajinci mohli hľadať svojich stratených domácich miláčikov online.
Chowdhry, študent medicíny, ktorý žil v Kyjeve, bol tiež dočasne oddelený od svojej mačky Kitty. Študent je kanadský štátny príslušník, ale má rodinu v Pakistane, a tak odišiel z Európy do Pakistanu po tom, čo mu pakistanská ambasáda pomohla zabezpečiť let.
Momentálne býva u príbuzných, kým Kitty, ktorá nemôže cestovať do Pakistanu, čaká v Poľsku. Žena v Krakove sa o ňu stará a každý deň posiela Chowdhrymu obrázky. Domáce zvieratá, ktoré nemajú majiteľov, napríklad tie, ktoré sa zdržiavali v ukrajinských útulkoch, budú dané na adopciu, keď sa skončí ich karanténa.
Brzezińska očakáva, že v nasledujúcich týždňoch do Poľska dorazia mnohí ďalší, keďže vojna eskaluje. „Momentálne máme optimálny počet psov, ale ak to bude potrebné, rozšírime naše múry. Neviem ako, ale musíme na to prísť.“
