Vianoce sa prvýkrát stali oficiálnym sviatkom v roku 988 nášho letopočtu. Prikázal to knieža Vladimír, keď konvertoval na východnú pravoslávnu cirkev po tom, čo cestoval do Konštantínopolu a bol svedkom mnohých zázrakov, ktoré vykonal svätý Mikuláš (inšpirácia pre Santa Clausa, ako ho poznáme dnes). Po jeho príchode domov boli všetci obyvatelia územia pokrstení počas hromadného obradu. Neskôr sa pravoslávne kresťanstvo stalo zákonom na území, ktoré dnes poznáme ako Rusko, píše sa na portáli Ancestral Findings.
Boli zakázané
Vianoce sa oslavovali až do boľševickej revolúcie, ktorá nastala v roku 1917. Ateistický režim zakázal Vianoce ako náboženskú tradíciu, pričom oficiálny zákaz prišiel až v roku 1929. Neskôr, v roku 1935, boli zakázané aj vianočné stromčeky. Avšak ľudia ich kupovali aj naďalej, pretože sovietska vláda nariadila, že Nový rok má nahradiť Vianoce. Preto sa vianočné stromčeky zmenili na novoročné. Ľudia v Rusku si ale Vianoce nenechali len tak zobrať a oslavovali ich aj napriek zákazu. Robili to ale tajne. Platilo do až do pádu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Vianoce boli opäť legálne.
Oslavy Vianoc a Nového roka
Boľševici a neskôr aj Sovieti si dokonca zaužívali tradíciu rozdávania vianočných darčekov na Nový rok. Preto je teraz práve Nový rok čas, keď prichádza dedo Mráz (v ruštine nazývaný Ded Moroz), ktorý prináša deťom darčeky. Nosí veľkú čarovnú palicu a chodieva s pomocníčkou, svojou vnučkou, ktorá sa nazýva Sneguročka (Snehulienka). Dvojica nahradila svätého Mikuláša, ktorý sa predtým uctieval na Vianoce.
Na Silvestra sa deti pochytajú za ruky a stoja okolo vianočného stromčeka. Niektoré rodiny majú novoročný stromček, záleží na tom, či je veriaca alebo svetská. Takto v kruhu volajú deda Mráza a Sneguročku, aby im priniesli darčeky. Ich príchod ohlasuje rozsvietenie svetiel na stromčeku a hviezdy na jeho vrchole. Následne sa deti rozveselia a pozdravia sa tradičným ruským novoročným pozdravom „S Novym Godom“.
Toto ale nie je jediný rozdiel v tom, ako Rusko oslavuje Vianoce a Nový rok. Vianoce sa tam oslavujú siedmeho januára. Výnimku tvoria len katolíci žijúci v krajine, ktorí ich oslavujú 25. decembra. Rusko totiž používa iný kalendár, konkrétne staromódny juliánsky kalendár. Na ostatné veci ale používa modernejší gregoriánsky kalendár. Advent sa oslavuje tiež v inom období, ako je to u nás. Slávi sa od 28. novembra do šiesteho januára. Oficiálnymi národnými dátumami na oslavy vianočných a novoročných sviatkov sú v Rusku 31. december až desiaty január. Okrem toho, v Rusku sa Nový rok považuje za oveľa dôležitejší sviatok ako Vianoce.
Tradície na Vianoce
Ale prejdime už na konkrétne tradície, ktoré Rusi dodržiavajú na Vianoce. Zvyčajne sa oslavuje podľa minulých zvykov pred ich zákazom. Na Štedrý deň sa ľudia zvykli pôstiť. Celý deň nič nejedli. Najesť sa mohli až vtedy, keď sa na oblohe zjavila prvá hviezda. Vzhľadom ale na kratšie dni pôst netrval až tak dlho a ľuďom aspoň dostatočne vyhladlo do štedrovečernej večere. Po prerušení pôstu sa podáva kaša zo pšenice alebo ryže podávaná s medom a ovocím, makom a nasekanými vlašskými orechmi. Kaša sa nazýva „sochivo“. Samozrejme, aj v Rusku je zvykom, že sa nepodáva žiadne mäso či ryby.
Podáva sa aj jedlo s názvom „kutia“, ktorá je vlastne len iný názov pre „sochivo“. Pripravuje sa rovnakým spôsobom. Jediný rozdiel je v podávaní. Kutia sa totiž podáva z jednej rodinnej misy, ktorá symbolizuje jednotu rodiny. Okrem toho, zvykne sa lyžica kutie hádzať na strop. Ak sa prilepí, rodina bude mať v novom roku šťastie a dobrú úrodu. Okrem kaše sa zvykne podávať aj polievka z červenej repy, tzv. boršč, zeleninové koláče, zemiakové šaláty, kyslá kapusta, vyprážaná cibuľa, huby a koreňová zelenina. Večera môže pozostávať z dvanástich jedál, ktoré symbolizujú dvanástich apoštolov.
Stôl sa tiež zvykne ozdobovať. Väčšinou sa používa biely obrus symbolizujúci plienku, do ktorej bol oblečený Ježiš po narodení. Na stole alebo v jeho blízkosti sa ukladá tiež seno, ktoré má ľuďom pripomínať, že Ježiš sa narodil v skromných podmienkach. Stred stola zdobí vysoká biela svieca, ktorá symbolizuje samotného Ježiša, ako „svetlo sveta“. Okolo sviečky je položený bochník chleba (pagáč). Je to špeciálny chlieb, ktorý sa podáva len v tomto ročnom období a symbolizuje Ježiša ako „chlieb života“ pre svet.
Okolo stola sa tiež odohrávajú rôzne rituály, ktoré sú pre ľudí dôležité. Jedlo sa začína modlitbou muža, ktorý je hlavou rodiny. Po skončení modlitby sa ľudia zdravia slovami: „Narodil sa Kristus“, na čo ostatní odpovedajú: „Oslavujte ho“. Následne matka alebo žena v domácnosti obíde okolo stola a každému nakreslí na čelo krížik medom, pričom povie: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, nech máte v živote a v novom roku veľa dobrého.“
Koledovanie
Na Štedrý deň nesmú chýbať ani koledy. Po hostine deti často chodievajú od domu k domu, zvyčajne k známym ľuďom, ako je napríklad rodina či priatelia. Zaželajú im šťastný Nový rok. Deti odmieňajú koláčikmi, sladkosťami alebo niekedy peniazmi.
Príbeh o Babuške
V Rusku sa deťom zvykne rozprávať príbeh o Babuške. Nikto nevie s istotou povedať, či tento príbeh skutočne vznikol práve v Rusku alebo len na základe básne napísanej v Amerike na začiatku 20. storočia. Nech je ako chce, traduje sa rozprávanie tohto príbehu deťom. Je o ruskej žene, ktorá významným spôsobom opísala narodenie Ježiša, hoci ho nikdy nevidela. Podľa príbehu bola Babuška doma, starala sa o oheň, aby sa zohrala, keď k jej dverám prišli traja mudrci. Keďže bola snehová búrka, požiadali ju o prístrešie.
Babuška ich pustila do svojho domu, kde jej vyrozprávali, že ich hviezda doviedla k princovi, s ktorým sa mali stretnúť. Mudrci ženu pozvali, aby sa k nim pridala, na čo im povedala, že je už príliš stará. Okrem toho nemala ani žiadne dary. Búrka ustala, hviezda sa opäť zjavila na oblohe a mudrci sa vydali na cestu. Babuška sa napokon rozhodla, že predsa len spomínaného princa skúsi vyhľadať, čo sa jej nepodarilo. Hovorí sa, že dodnes putuje po Zemi a rozdáva deťom, ktoré stretne, skromné dary.