A to hlavne proti Iránu, prípadne Severnej Kórei, povedal v relácii Rozstřel brigádny generál v zálohe František Mičánek.
„Máme niekoľko typov balistických rakiet: krátkeho, stredného, dlhého a medzikontinentálneho doletu. Tie rakety môžu niesť rôzne hlavice. Samozrejme, jadrová je najhoršia, ale rovnako tak môžu niesť chemické či konvenčné hlavice,“ vysvetľuje brigádny generál Mičánek.
Balistické strely
„Dá sa ale povedať, že systémy, ktoré máme rozmiestnené v rámci toho aliančného štítu, a to je hlavne Poľsko, prípadne Rumunsko, sú schopné eliminovať určitý počet cieľov. Určitý počet znamená, že máme určitý počet „protirakiet“ voči týmto balistickým raketám,“ dodal.
V prípade odpalu je raketa najprv detekovaná satelitom. Túto informáciu ihneď preberá riadiace centrum na vojenskej základni v nemeckom Ramsteine, a tá následne vydáva úlohy pozemným rádiolokačným staniciam.
„Dôvod, prečo prechádzame z vesmírneho sledovania na pozemné rádiolokačné, je, že ako balistická raketa stúpa, tak v prvej fáze priechodu atmosférou je veľmi horúca. Takže satelity sú schopné ju lokalizovať pomocou infračervených senzorov,“ vysvetľuje František Mičánek fázy letu balistickej rakety.
Po vystúpení do mezosféry a vyššie sa z rakety oddelia aktívne bojové hlavice a raketa prudko ochladne. Podľa Mičánka je tak nutné prejsť od infračerveného systému do rádiolokačného.
Ničenie rakiet
„Raketa môže byť ničená vo všetkých troch fázach svojho letu. To znamená aj vo fáze štartu, za predpokladu, že máme niektoré interceptory (protiraketové prostriedky) v blízkosti odpalu. Tam je dôležité povedať, že ničiť raketu môžem zhruba do vzdialenosti asi 600 kilometrov a do výšky asi 30 kilometrov,“ hovorí generál.
Pokiaľ sa vystrelenú raketu nepodarilo zničiť v prvej fáze, teda asi tri a pol minúty od odpálenia, prechádza do druhej fázy. To sa raketa dostane mimo zemskej atmosféry, kde je možné ju zničiť prostriedkami ďalekého dosahu.
„Pôvodne to sú prostriedky, ktoré boli postavené na raketách, keď budem hovoriť za USA, Minuteman 3, Minuteman 2, s dosahom štyritisíc kilometrov. A tie vynesú prostriedok (interceptor), ktorý môže raketu ničiť aj v tom vysokom apogeu.“
Posledná, tretia fáza letu rakety trvá zhruba tri minúty. „A v tejto fáze sú účinné práve tie prostriedky, ktoré máme dislokované v Európe. To je systém Aegis s raketou Standard Missile 3, prípadne ešte systém Patriot," dodáva Mičánek.
Protiraketové systémy
Tieto systémy sa však nenachádzajú na území Českej republiky, ale napríklad na území Poľska a Rumunska, kde podľa Mičánka vytvárajú nárazníkovú zónu pred hlavným priestorom Európskej únie. Pokiaľ by prípadný útok pozostával z jednotlivých rakiet, tak je nádej na úspešné zničenie podľa generála pomerne vysoká.
Nezanedbateľnou hrozbou však sú aj takzvané taktické balistické rakety (napr. systém Iskander) s dosahom päťsto až tisíc kilometrov (v prípade použitia iného paliva).
František Mičánek dodáva: „To už sa z oblasti Kaliningradu bavíme napríklad o priestore Varšavy, alebo možno aj Prahy. Avšak tieto rakety sú podstatne menšie, sú mobilné, sú veľmi ťažko detekovateľné. Keby ich Rusko vyslalo vo veľkom množstve, tak by sa nám ich asi nepodarilo všetky eliminovať.“
Rusko v súčasnej dobe disponuje zhruba štyrmi až piatimi tisícmi jadrových hlavíc. Podľa Mičánka ako USA, tak Rusko pomocou satelitov monitorujú všetok neobvyklý pohyb v miestach, kde predpokladajú výskyt jadrových zbraní. Rusko sa však podľa neho snaží presunúť čo najviac týchto platforiem do mobilnej podoby.
V minulosti zarezonovala českou verejnosťou otázka vybudovania radaru na našom území. „Je potrebné povedať, že ten radar bol súčasťou trochu niečoho iného ako je dnešný severoatlantický systém protiraketovej obrany,“ vysvetľuje Mičánek.
„To bola v podstate americká aktivita. George Bush prišiel v roku 2000 s tým, že by bolo dobré vybudovať v Európe štít proti balistickým raketám. A jeho súčasťou bol ten radar, ktorý mohol byť umiestnený v Českej republike a „protirakety“ Minuteman 3 v Poľsku.“
Putinova hybridná vojna
„To negatívne rozhodnutie bolo o tom, že Česká republika v roku 2008/09 si ešte nebola istá pozíciou v aliancii. A príliš dávala na to, aký silný argument použije Rusko. Preto sme od toho odstúpili, na rozdiel od Poľska. Preto Poliaci dnes majú nielen lokátor systému Aegis, ale aj aktívny protiraketový systém,“ dopĺňa brigádny generál v zálohe.
Podľa hosťa generála bolo rozhodnutie neumiestniť spomínaný radar na české územie chybou. „Vždy si musíme klásť otázku, keď taká hrozba balistických rakiet existuje – a ona existuje – kto nás bude chrániť. Alebo v prípade, že sa rozhodneme, že budeme súčasťou systému, tak musíme prispieť.“
Podľa Františka Mičánka sme svedkami novej, hybridnej vojny, v ktorej sa ozbrojený konflikt presúva do dezinformácií, kybernetických útokov a ekonomických dopadov.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.