Podľa neho sa medzi Rusmi hromadí nespokojnosť s prezidentom a rastie pravdepodobnosť, že sa ho pokúsia odstrániť buď jeho bývalí kolegovia z KGB alebo vplyvní oligarchovia, ktorí kvôli vojne prichádzajú o peniaze.
Podľa Alexeja Kelina si ruský prezident dobre uvedomuje, že jeho život môže byť v ohrození. „Dokonca sa skrýva v krytoch. Má ich hneď niekoľko a utajuje skutočné miesto svojho pobytu. Navyše si drží obrovský odstup od ľudí, s ktorými sa stretáva.“
Izolácia zhoršuje jeho úsudok
„Bolo to vidieť napríklad počas návštevy prezidenta Macrona. Vykladalo sa to tak, že sa mu snažil dať najavo, že je ako cár Alexander III., čo je jeho večný vzor. Ale on sa v izolácii ocitol aj kvôli covidu, a tým všetkým sa jeho psychopatia zhoršuje. Tam by to chcelo odbornú diagnózu. Ale podľa mňa je nepochybne psychopatom,“ myslí si Kelin.
„Bolo to vidieť aj v prípade jeho stretnutia s ministrom obrany a náčelníkom generálneho štábu počas aktivácie jadrových zbraní. A ak ste si všimli výrazy tvárí tých generálov, tak bolo vidieť, že sa obaja boja. Putin ich drží v šachu, vydiera ich, vie o nich všetky informácie. To sú metódy KGB. Jednoducho oni vedia, že ich rodiny by na ich možný vzdor mohli doplatiť,“ hovorí ataman.
Alexej Kelin si myslí, že existuje skupina ľudí, ktorá sa momentálne usiluje o odstránenie Putina. Môže ísť o oligarchov, teda miliardárov, ktorí kvôli vojne prichádzajú o obchody, a tým aj o peniaze. O odstránenie Putina by sa ale mohli usilovať aj niektorí predstavitelia ozbrojených síl.
Kto môže odstrániť Putina?
„Nebezpečenstvo mu však hrozí aj od niektorých ľudí z KGB, ktorí vidia, že to, čo Putin robí, nie je na prospech Ruskej federácie, že ju to poškodzuje na dlhé roky dopredu a že vzťahy s Ukrajinou sú nevyliečiteľné. Putinovu dokonale zorganizovanú izoláciu preto podľa mňa môže prekonať iba človek, ktorý má osobné skúsenosti z KGB a je múdrejší ako Putin,“ myslí si Kelin.
Podľa neho by takýmto človekom mohol byť podnikateľ, bývalý šéf ruských železníc a muž, ktorý mal v minulosti k ruskému prezidentovi veľmi blízko - Vladimir Jakunin. Ten údajne disponuje informáciami o systéme prezidentovej ochrany. Podobní ľudia by potom mohli Putina buď priamo odstrániť, alebo ho odovzdať súdom za krvavé zločiny, ktoré spáchal.
Alexej Kelin sa s Putinom stretol mnohokrát. Dvakrát s ním viedol dlhšie rozhovory, konkrétne v rokoch 2006 a 2010. Medzi týmito rokmi sa podľa neho ruský prezident zásadne zmenil.
„V roku 2006 na Pražskom hrade bol ešte ochotný počúvať a dalo sa s ním komunikovať. V roku 2010 to už bol Alexander III. To bolo v Soči. Všetci tam dodržiavali dress code, on prišiel s dvojhodinovým oneskorením v rozhalenke a správal sa ako cár.“
Podľa Alexeja Kelina nebol tohtoročný útok na Ukrajinu vyhlásením vojny, ale jej poslednou epizódou. Vojna začala už v roku 1917 a rozpútali ju komunisti a v posledných tridsiatich rokoch na nich nadviazali „hrdlorezi z KGB“. Kelin tvrdí, že sa jedná o vojnu proti civilizácii, kresťanstvu a ľudskej rase, ktorého sa stali Rusi prvou obeťou.
„Je to stále rovnaká ideológia zla a nenávisti, ktorá postihla všetky národy, ktoré boli pod Sovietskym zväzom. Takže to, čo tam prebiehalo, tá likvidácia elity všetkých národov, ich premiešanie a budovanie vzájomnej nenávisti, to teraz pokračuje a vojna medzi Ruskom a Ukrajinou je iba dôsledkom tohto vývoja,“ tvrdí Kelin.
Zrod skorumpovaného Ruska
Podľa kozáckeho atamana sa ďalšia chyba stala v roku 1991. „Vtedy Európa premárnila fantastickú príležitosť pomôcť vybudovať z Ruska demokratický štát. Vtedy sa uskutočnil puč proti Gorbačovovi, ktorý chcel zo Sovietskeho zväzu vybudovať demokratickú federáciu. Medzitým chcela KGB uchopiť moc v Moskve, čomu sa vtedy podarilo zabrániť.“
Rusko sa potom podľa Kelina chcelo inšpirovať v slobodnej Európe a medzi novými predstaviteľmi krajiny existovala vôľa vybudovať demokratické inštitúcie. „Miesto toho však na východ dorazili zástupcovia nadnárodných podnikov zo Západu, čo boli ľudia, ktorí prišli rabovať. Využili vtedajšiu situáciu, ktorou bola de facto bezvláda. Keď sa pozriete napríklad na zmluvy, ktoré tam urobili British Petroleum alebo Shell, tak to je jednoznačná zlodejina.“
Práve tieto spoločnosti začali podľa atamana spolupracovať s „kreatívnymi“ a odplatnými ľuďmi, ktorí sa najčastejšie regrutovali z KGB alebo z radov bývalých zločincov, z podsvetia. Tento svet sa vzájomne prepojil a stvoril prototyp politika, ktorý neskôr predstavoval Vladimír Putin.
„Ide o politika plného rozporov, ktorý obdivuje cárske Rusko či Stalina a pritom odsudzuje Lenina. Ten spomínanej skupiny dokázal dokonale manipulovať a vyvažovať. Tento systém ale doviedol ekonomiku k totálnemu krachu. A v tej chvíli začali znova vyliezať z dier ľudia z KGB a hovorili ľuďom: Vidíte to? Už nemáte pol roka dôchodok. Sú prázdne obchody. To je ten kapitalizmus, vy ste ho chceli, toto je demokracia,“ opisuje 90. roky v Rusku Kelin.
Práve táto atmosféra podľa neho znechutila Rusom Západ, slobodu a kapitalizmus. Celá jedna generácia Rusov tak stratila vieru, že v Rusku je možné vybudovať demokratický systém.
„A práve to využil Putin. Tomu sa darilo celých dvadsať rokov budovať nový skorumpovaný systém. Je to ako rakovinové bujnenie, ktoré je preliezané všetkým: od parlamentu, cez všetkých členov vlády, silové zložky, prokuratúru, súdy i políciu,“ myslí si kozácky ataman.
Zálusk na pobaltské štáty a Moldavsko
Alexej Kelin potom v Rozstřele hovoril o tom, či je možné tento systém v Rusku zmeniť. Či existuje v Rusku slobodná opozícia, prípadne líder, ktorý by dokázal Rusko vyviesť zo súčasného stavu.
Za vojnu proti Ukrajine je podľa Kelina zodpovedný práve prezident Putin, ktorý v tejto chvíli hrá izolovanú hru o svoju osobnú moc. Prečo Rusi neobsadili Ukrajinu tak ľahko, ako sa predpokladalo? „Sú dva výklady. Buď je to neschopnosť súčasnej generality, alebo je za tým úmysel preliať čo najviac krvi, aby už nešlo cúvnuť.“
Cieľom Putina je zrejme dosadiť v Kyjeve bábkovú vládu a donútiť Ukrajincov, aby rezignovali tak, ako už predtým rezignovali Rusi. Ruský prezident má podľa Kelina zálusk aj na pobaltské štáty a na Moldavsku. „A ako to dopadne? Bude záležať na tom, či sa Európa dokáže poučiť z roku 1991, kedy nepodporila vznik demokratickej spoločnosti, a bude sa ako vtedy zaujímať zase iba o zisk.“
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.