Kanibal z Münsterbergu
Karl Denke sa narodil 12. augusta 1870 v pruskej provincii v obci Oberkunzendorf (dnešná dedinka Kalinowice Górne v Poľsku). Keď mal desať rokov, jeho rodina sa presťahovala do neďalekého mestečka Münsterberg (dnešné poľské mesto Ziebice), v ktorom strávil zvyšok svojho života.
Mestečko Münsterberg malo v tom čase okolo deväťtisíc obyvateľov a všetci miestni sa medzi sebou poznali. Karl Denke nebol výnimkou. Patril medzi tamojšieho miláčika a domáci ho prezývali aj „papa“ Denke alebo „vater“ Denke, čo v preklade znamená „otec“ Denke.
Karl nepatril zrovna medzi najvzornejších študentov. Keď mal 12 rokov ukončil svoju školskú dochádzku a odišiel z domu. Stal sa záhradným učňom. Keď mal 25, zomrel mu otec, ktorý bol miestnym sedliakom. Rodinný statok síce zdedil jeho starší brat, no Karla vyplatil čiastkou peňazí určenou na nákup pozemku a ďalšej poľnohospodárskej pôdy. Farmárčenie ho však nijako neoslovilo – pôdu predal ďalej a za získané peniaze si kúpil dom na Stawowskej ulici v rodnom Münsterbergu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Povráva sa, že Karl začal v dome prenajímať izby pre hostí. Podľa iných a údajne pravdepodobnejších informácií zasa celý dom predal a ponechal si iba malý byt na prvom poschodí spolu s dreveným prístreškom na dvore. Cudzí ľudia však v jeho príbytku žili tak či onak.
Napadol ho krompáčom
Štvrtá adventná nedeľa znamenala pre život Karla Denkeho zvrat. Písal sa 21. december 1924. Kočiš Grabriel, jeden zo susedov Karla na Stawowskej ulici, začul slabé volanie o pomoc. Zdalo sa mu, že zvuk išiel práve z domu Karla Denkeho. Gabriel rýchlo zbehol po schodoch a narazil do otraseného mladíka, ktorý sa potácal po chodbe a z hlavy sa mu liala krv. Keďže išlo o miestneho bezdomovca menom Vincenz Oliver, kočiš Gabriel ho ihneď spoznal. Gabriel ho odprevadil na policajnú stanicu, kde z bezdomovca vyšla desivá veta: „Papa Denke ma napadol krompáčom, chcel ma zabiť!“ Policajti tomu však nechceli veriť. „Hovoril Vincenz Oliver naozaj o tom istom mužovi, ktorého obľubuje celé mesto?“ Bezdomovec bol známy miestny vagabund, no lekár potvrdil, že mladík si zranenie nemohol spôsobiť v žiadnom prípade sám. Niekto ho naozaj musel napadnúť, a to ťažkým a ostrým predmetom...
Denke bol nakoniec predsa len zadržaný a predvedený k výsluchu. Potvrdil, že sa s tulákom naozaj stretol, no podľa jeho slov ho pristihol u seba doma, ako ho chce vykradnúť a on sa len nevinne bránil. Policajti sa teda rozhodli prehľadať jeho byt a Denkeho zatiaľ umiestnili do cely. O pár hodín, keď sa policajti vrátili, Denke už bol po smrti. Keď ho išiel v noci skontrolovať strážnik, zistil, že sa obesil na vlastnej vreckovke.
Ritný otvor a aorta v želatíne
Policajti našli v Denkeho byte množstvo ľudských pozostatkov ako kosti a kusy mäsa naložené v soľnom roztoku v drevenom sude. Konkrétne išlo o 15 kusov s kožou. Medzi nimi sa objavili aj dva články prstu, ktorý bol husto ochlpený. Ďalej našli policajti trup, ktorý bol v strede prerezaný a v časti strednej brušnej steny bola dokonca vidieť aj pupočná jazva. Ostatné nájdené kusy patrili k bokom a k zadnej časti tela. Najväčší kus mal asi 42 centimetrov. Hádam najbizarnejším nálezom bol veľmi čistý ritný otvor s veľkými polkami zadku širokými asi ako jedna dlaň.
Správa vedúceho Ústavu súdneho lekárstva Friedricha Pietruského z roku 1926 taktiež popísala, že nájdené mäso bolo na prvý pohľad nevykrvené a malo nahnedlú červenú farbu. Prejavovali sa na ňom začínajúce posmrtné škvrny čo odborníkov priviedlo k záveru, že telo bolo rozporcované len pár hodín po smrti. Chýbala hlava, končatiny a pohlavné orgány. Zdá sa, že Denke pripravené kúsky tela dokonca skonzumoval krátko pred zatknutím. Dôkazom bolo uvarené mäso čiastočne pokryté kožou a ľudskými vlasmi, ktoré sa našlo v troch veľkých hrncoch so smotanovou omáčkou. V jednom hrnci však bola len polka porcie čo naznačilo, že druhá polka bola už pravdepodobné zjedená. V ďalšom hrnci však policajtov čakalo ďalšie prekvapenie – našli tam početné kúsky ľudskej kože spolu s časťami aorty naložené v želatínovej hmote. Aby toho nebolo málo, v izbe na stole sa našla miska naplnená jantárovo zafarbeným tukom, ktorý vyzeral ako ľudský. Prístrešok na dvore zasa skrýval sud plný uvarených kostí zbavených mäsa a šliach.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Mäsové trhy
Rok 1924 nezačal pre Dolné Sliezsko práve najlepšie. Nemecko sa ekonomicky trápilo, čo zneužívali najmä krajne ľavicové a pravicové strany k vyvolávaniu pouličných nepokojov. Začiatkom decembra sa uskutočnili v poradí štvrté federálne voľby do Ríšskeho snemu, v ktorých zvíťazili sociálni demokrati a v Dolnom Sliezsku tak porazili nacionalistov. Náročná hospodárska situácia ovplyvnila i mäsové trhy v meste Vroclav, kde predaj bravčového mäsa poklesol priam drasticky. Jedným z predajcov na tomto trhu bol aj Karl Denke.
Ďalšie nálezy
V Denkeho byte našli policajti okrem ľudských pozostatkov aj zápisník, ktorý obsahoval mená a dáta jeho obetí spolu s informáciami o ich hmotnosti. Našlo sa tam taktiež veľké množstvo ich osobných dokladov a oblečenia. Čerešničkou na torte bola „účtovná dokumentácia,“ v ktorej vrah detailne opisoval svoje vražedné praktiky.
Polícii sa týmto spôsobom podarilo identifikovať okolo 20 obetí, no podľa množstva dôkazov, ktoré našli, sa ich počet zdvojnásobil až na 40.
Keďže Karl Denke spáchal samovraždu, dodnes sú príčiny jeho vrážd neznáme a nikto nevie s presnosťou povedať, prečo tak konal. Predpokladá sa však, že to bolo kvôli tomu, že celý život žil sám ako starý mládenec a spoločnosti sa chcel zato určitým spôsobom pomstiť. Vylúčiť nemožno ani fakt, že mu išlo o akýsi zárobok, keďže mäso následne predával na trhoch. Nič z toho sa však nikdy nepotvrdilo.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
