Po Američankách a Poľkách došlo už aj na Iránky. Vláda nového konzervatívneho prezidenta Iránu Ebráhíma Raísího chce sprísniť terajšie podmienky potratov. Ale nielen to. Obmedziť sa má aj prístup k antikoncepcii, sterilizácia potom bude úplne zakázaná. Za porušenie zákona môžu vinníci dostať aj trest smrti. Novým zákonom chce vláda zastaviť starnutie populácie.
Na konci 80. rokov po iracko-iránskej vojne iránska garnitúra vyzývala občanov, aby splodili čo najviac detí. Potom sa však začala obávať, že by počet obyvateľov mohol narásť do rozmerov, na ktoré už iránske zdroje nebudú stačiť.
A tak začala podporovať plánované rodičovstvo, sprístupnila antikoncepciu zadarmo a nemala problém ani s vazektómiou. Nabádala rodiny, aby mali skôr menej detí. Práva žien sa vďaka tomu rozšírili a ony sa mohli relatívne slobodne rozhodovať o svojom tele aj tom, koľko potomkov porodia.
Teraz im však vláda nadobudnuté práva opäť berie. A oficiálnym dôvodom je opäť veľkosť populácie. Národ totiž začal starnúť. Súčasná iránska pôrodnosť je podľa tamojších úradov jednou z najnižších na Blízkom východe a v súčasnosti sa údajne pohybuje v priemere okolo 1,7 dieťaťa na ženu.
Konzervatívny prezident Raísí, ktorý v júli nahradil liberálnejšieho Hasana Rúháního, preto prišiel so zákonom „na omladenie populácie a podporu rodiny“. Na jeho dodržiavanie majú podľa denníka The Washington Post dohliadať aj tajné služby. Budú totiž kontrolovať, kto navštevuje ženské kliniky, centrá umelého oplodnenia alebo pôrodnice.
Zákon výrazne sprísnia už teraz striktné podmienky, za ktorých žena môže podstúpiť potrat, obmedzí doteraz pomerne voľný prístup k antikoncepcii, zakáže dobrovoľnú sterilizáciu žien aj mužov a na druhej strane rodinám ponúkne väčšiu finančnú podporu v starostlivosti o deti.
O potrate rozhodne komisia
Čo sa týka samotných interrupcií, doteraz môže žena v Iráne potrat podstúpiť počas prvých štyroch mesiacov tehotenstva a navyše iba v prípade, že sa traja lekári zhodnú na tom, že je dotyčná v ohrození života. Povolený je potrat aj vtedy, ak bude dieťa vážne postihnuté a jeho rodičia sa o neho kvôli tomu nebudú schopní postarať. To už sa však žena nemusí dozvedieť. Obmedziť sa totiž majú aj prenatálne genetické testy, ktoré môžu hroziace vady odhaliť. Nový zákon ďalej tehotnú ženu, ktorá požiada o potrat, pošle pred porotu zloženú zo sudcu, lekára a údajne aj súdneho experta.
Zatiaľ nie je jasné, aký prísny tento panel bude. Predpokladá sa však, že získať povolenie na potrat bude ťažšie ako dnes, keď iránske úrady z dvanástich tisíc žiadostí schvália zhruba osem až deväť tisíc. Súčasťou plánu sú navyše aj tresty pre lekárov, ktorí interrupciu vykonajú nezákonne, a pre predajcov potratových tabletiek. Ľudia zapojení do nelegálnych ukončení tehotenstva môžu v budúcnosti dostať aj trest smrti. Podľa odhadov sa v Iráne každý rok odhodlá na neschválený – a výrazne nebezpečnejší – potrat na 300 až 600 tisíc žien.
Ochrancovia práv žien zákon kritizujú
Organizácia spojených národov ho označila za „priame porušenie ženských a ľudských práv tak, ako ich definuje medzinárodné právo“. „Zákon o raste počtu obyvateľov nehanebne podrýva práva, dôstojnosť a zdravie polovice iránskej populácie tým, že jej odoprie prístup k základnej gynekologickej starostlivosti a informáciám,“ poznamenáva potom výskumníčka organizácie Human Rights Watch Tara Sepehrifarová.
„Je to smiešne,“ hovorí pre Rádio Slobodná Európa aj Iránka Gouya, ktorá sa rozhodla zostať bezdetná. „Namiesto toho, aby riešili tunajšie ekonomické problémy, sa budú ďalej pliesť do našich životov. Nie je to ich vec, ale moja. Na reštrikcie sme v tejto krajine zvyknutí a vieme si nájsť cestu, ako ich obísť.“
Okrem Poľska a USA sa snažia obmedzovať ženské práva aj na Slovensku
Teheránsky demograf a sociológ Simin Kazemi potom dodáva, že nový zákon degraduje ženy. „Nazerá sa na ne len ako na nástroje pre reprodukciu v službách vlády,“ myslí si. Iránska vláda však nie je v poslednej dobe jediná, ktorej sa znepáčili súčasné podmienky interrupcií.
Sprísnili sa v Poľsku, kde ženy nemôžu ísť na potrat ani v prípade, že čakajú smrteľne choré dieťa. Jedinú výnimku predstavuje ohrozenie života matky, znásilnenia a incest. O budúcnosti potratovej politiky sa teraz rozhoduje aj v Spojených štátoch. Po Arkansase a Texase prišlo so svojím zákonom aj Mississippi, ktoré chce zákrok zakázať už po 15. týždni tehotenstva. Práve o tejto úprave teraz pojednáva americký Najvyšší súd.
Podľa liberálnych sudcov, ktorí sú tam teraz v menšine, je v ohrození samotný precedens Roeová verzus Wade z roku 1973 povoľujúci právo na potrat na federálnej úrovni. Ale nemusíme ísť tak ďaleko. Pravidelne sa o presadenie tvrdšieho prístupu voči ženám žiadajúcim o potrat pokúša aj poslankyňa Anna Záborská na Slovensku. Ani poslednú predlohu zákona jej parlament neschválil, ale už len o jediný hlas.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.